Basketbalistky Young Angels Košice nastúpili do zápasu 13. kola Tipos extraligy proti majstrovským Piešťanským Čajkám prvýkrát v sezóne s trojicou zámorských hráčok. K Nicole Fransson a Abby Prohaska sa pripojila aj Deijah Blanks.

So zranenou rukou laborujúca Američanka však vydržala zvádzať súboj s bolesťami iba polčas a po jej odchode sa z ihriska vytratila aj energia žlto-modrého tímu. Zatiaľ čo prvý polčas prehrali „anjelky“ iba o tri body, v tretej štvrtine zaznamenali len sedem a napokon prehrali o priepastných 32 bodov.

„Cez polčas sa ma jeden človek opýtal, či vydržíme. Odpovedal som, že nie. Momentálne totiž nemáme na to, aby sme silovo i kvalitatívne vydržali hrať vyrovnanú partiu celý zápas,“ priznal generálny manažér Young Angels Daniel Jendrichovský uvedomujúci si kvalitu majstrovského tímu. „Naše hráčky robia dobré rozhodnutia dovtedy, kým vládzu. Opäť nás pochovala tretia štvrtina. Je to však aj odraz porovnania tréningového procesu. Naše dievčatá chodia do škôl a nemôžu trénovať dvojfázovo. Fyzicky a kondične na prvú trojku strácame. Behať sme vládali 25 minút a potom sme už inkasovali veľa bodov z rýchlych protiútokov.“

Zásadný zlom vo výkone domáceho tímu nastal odstúpením Deijah Blanks. „Ona ani hrať nemala, ale veľmi chcela. Konzultovali sme to s jej fyzioterapeutkou Romanou Stehlíkovou, ktorá odviedla skvelú prácu. Deijah s nami trénovala pred týmto zápasom dvakrát po štyridsať minút a chcela to aspoň skúsiť. Ukázala, že to v sebe má, ale ruku cítila a nemalo význam to siliť. Cez polčas to teda zabalila. V stredu proti Slovanu určite nenastúpi, ale po Vianociach sa k nám vráti.“

Cestu na sviatky v zámorí absolvujú všetky tri košické legionárky. Blanks a Prohaska majú kontrakty do konca sezóny, otázny je však návrat najproduktívnejšej hráčky tímu – Kanaďanky Fransson.

„Nicole sa bohužiaľ zatiaľ vrátiť nemôže. V Kanade štrajkuje už tretí týždeň pošta a hoci to tam bola osobne tri týždne vybavovať, neuspela. V takýchto veciach bohužiaľ nie sme jediná banánová republika. Vyčerpala si 90-dňový pobyt a pokiaľ nebude mať nové povolenie, nemôže sa vrátiť. Čas ukáže, či sa to ešte v tejto sezóne podarí,“ povzdychol si Jendrichovský. Stratu hráčky, ktorá strieľa zápas čo zápas cez 20 bodov a dvojciferné čísla vykazuje i z pohľadu doskokov, by pocítil každý tím. „Nie je z nejakej špičkovej školy a basketbal hrá inštinktívne. Je skvelá na doskoku, trochu ťažšie zvláda situácie, ktoré si vyžadujú myslenie. Pre nás je však veľmi užitočná. Strieľa body, doskakuje a bude ťažké nahradiť ju. Z časti sa to môže podariť Abby Prohaska, ale tá je už pár zápasov nešťastná zo slovenského rozhodovania. Nedokáže pochopiť, že na ňu neodpískajú faul ani vtedy, ak ide o „vraždu“.“

Spomínaná Nicole Fransson potvrdila rolu jednej z hlavných osobností lígy aj svojim výkonom proti Čajkám. S 22 bodmi a 10 doskokmi bola najužitočnejšou hráčkou stretnutia.

„V prvej polovici zápasu sme hrali ako tím. Hlavne druhá štvrtina bola skvelá. Cez polčas nám odišla Deijah a potom sme stratili momentum. Súperky nám výrazne odskočili a už to bolo stratené. Musíme však uznať aj kvalitu piešťanského tímu. Nie nadarmo sú momentálne najlepšie v lige,“ vylúdila trpký úsmev Kanaďanka.

Pozície vedúcich osobností tímu potvrdili aj zahraničné hráčky v drese Piešťan. Status najlepšej strelkyne im však tentoraz vyfúkla autorka sedemnástich bodov Alexandra Buknová.

„Prvý polčas bol vyrovnaný, ale druhý sme zvládli podľa našich predstáv. Zlepšili sme obranu a hrali sme rýchlo dopredu i dozadu. Potom sme im už nepovoľovali ľahké strely a z toho pramenila aj lepšia hra v útoku,“ poznamenala na margo víťazstva v Starej jazdiarni Buknová.

Len o tri body menej ako ona zaznamenala hlavná ofenzívna sila tímu Ke´Shunan James. Počas zápasu však zažila i veľmi nepríjemný moment v podobe strhnutého nechtu. Po jej zranení sa halou rozliehal nepríjemný plač a palubovku pokropila krv. Po ošetrení sa však do hry vrátila.

„Pokiaľ nemá odtrhnuté končatiny, tak chce stále hrať. Iste, nebolo to príjemné, pretože si zlomila necht na streleckej ruke. Muselo to byť bolestivé, ale opäť nás podržala. Som rád, že s tímom žila až do samotného záveru,“ ocenil prístup americkej hráčky tréner Peter Jankovič. V súvislosti so samotným zápasom poznamenal: „Mali sme dobrý úvod. Hrali sme dobre v obrane i v útoku. V druhej štvrtine sme sa potom zasekli, ale po prestávke sme opäť pridali a tentoraz sme to už vydržali hrať dvadsať minút. Teší ma výkon dievčat, pretože v zápase sme využili celú rotáciu a všetky zabodovali.“

Čajky zažívajú vydarený záver úspešného roka. Jeho prvú polovicu vyšperkovali ziskom Alpsko-jadranského pohára, druhým miestom vo Federálnom pohári a v extralige zavŕšili majstrovský hetrik. V aktuálnej sezóne utrpeli zatiaľ iba jednu extraligovú prehru a v Stredoeurópskej ligy sú prvým istým účastníkom Final four.

„Nezvládli sme jeden domáci zápas, ale liga je dlhá. Zatiaľ sme spokojní. Do konca týždňa musíme zvládnuť ešte dve stretnutia a potom načerpáme sily do nového roka. My nikoho nepodceňujeme a pôjdeme opäť od zápasu k zápasu,“ konštatuje Jankovič, podľa ktorého sa zatiaľ darí plniť čiastkové ciele klubu. „Jedným z nich bol i postup do Final Four CEWL. To sa nám podarilo ako prvým a musím byť spokojný aj s výkonmi. Teraz sa môžeme viac sústrediť na tréningový proces, pretože v tempe Extraliga – EuroCup na tréningy času nebolo. Máme mladší tím ako vlani a baby potrebujú trénovať. Niektoré veci sa nenaučíte iba v zápasoch a potrebujete ich zautomatizovať. Myslím si, že už sa začínajú prejavovať prvé veci, na ktorých pracujeme.“

So spokojnosťou sa na doterajší vývoj sezóny pozerajú aj v Young Angels. „V prvej štvorke sme zaslúžene a na prvú trojku zatiaľ fyzicky nemáme. Banskú Bystricu sme mali minule na lopate a prvý polčas s Piešťanami ukázal, že ak sme sústredení, tak vieme hrať vyrovnanú partiu. Ak by sme boli na piatom mieste, tak by som zúril. Štvrtá pozícia je v poriadku a mrzí len to, že sme nevyhrali aspoň jeden zápas proti súperkám z prvej trojky. Nie je to nemožné, ale všetko musí fungovať na sto percent. Pre nás je však dôležitejšie tuho bojovať o štvrtú priečku s mladými dievčatami, ako zvádzať boj o bronz s legionárkami,“ zamyslel sa D. Jendrichovský. Ako nezabudol pripomenúť, takto pred rokom zažíval tradičný klub obrovskú krízu. „Pamätám si, ako som to 8. decembra odpískal a museli sme rozpustiť A-tím. Teraz je tu ale opäť nádej. Mladé hráčky napredujú a zlepšujú sa. Šedivá s Mandelíkovou môžu byť veľmi platné hráčky, potrebujú však zosilnieť. Je zázrak, čo predvádza v šestnástich rokoch Danka Hudecová. Škoda len, že Pán Boh nadelil toľko talentu do takej nízkej postavy. Ja som však na ňu veľmi hrdý. Vo svojom veku hráva dvadsať minút a berie na seba plnú zodpovednosť. Klobúk dolu pred tým, čo v prvom polčase ubránila Pelánová. Výsledky sú pre nás tentoraz druhoradé, podstatný je vývoj hráčok,“ uzavrel generálny manažér košického klubu, ktorému chýba k úplnej spokojnosti ešte doriešenie pôsobenia v Starej jazdiarni. Z pohľadu istoty domovských košov si totiž „anjelky“ pripadajú ako šachové figúrky, ktorými hýbe mesto.