Pred víkendovým duelom proti tímu Basketbal Trenčín vám prinášame rozsiahlejší rozhovor s 37-ročnpu americkou basketbalistkou Jori Davis, ktorá má skúsenosti z mnohých európskych súťaží a zahrala si aj v Eurolige či v Európskom pohári FIBA.

Vitaj v Košiciach, vitaj v drese Young Angels. Mohla by si sa nám predstaviť?

"Volám sa Jori Davis. Pochádzam z New Orleansu v Louisiane a toto je moja 16. profesionálna sezóna a 11. krajina, v ktorej pôsobím ako profesionálna hráčka. V tejto fáze mojej kariéry som vlastne veľmi hladná po poznatkoch. Učím sa od každého. Čím viac sa stávam veteránkou, tým viac ma zaujíma pochopenie rôznych kultúrnych realít ženského basketbalu, rôznych spôsobov, akými ľudia vnímajú hru, a pokračovanie v súťažení, zatiaľ čo sa pripravujem na svoju ďalšiu budúcnosť, v ktorej aby som chcela ovplyvňovať hru tých, ktoré pôjdu ďalej, než som išla ja.

Viem, že moja kariéra ako hráčky sa blíži ku koncu, takže si túto časť cesty chcem naozaj užiť. Chcem hrať správnym spôsobom… súťažiť, hrať s cieľom vyhrať a vážiť si tento šport tak, ako bol stvorený. Mimo basketbalu podnikám, takže aj tam neustále budujem a učím sa. Ale keď som tu, som tu ako hráčka, spoluhráčka, a aby som pomohla nášmu tímu vyhrávať.

A jedna zábavná vec o mne – nosím číslo 32, pretože film 'Love & Basketball' je jeden z mojich obľúbených. Vyšiel v deň mojich narodenín, keď som bola dieťa, a hoci som bola vždy športovo nadaná, to, čo som naozaj milovala, boli asistencie. Milovala som spôsob, akým hral Magic Johnson, vďaka jeho hre boli všetci okolo neho lepší. Postava, ktorú vo filme stvárnila Sanaa Lathan, nosila Magicovo číslo, takže číslo 32 sa pre mňa stalo niečím výnimočným. Vždy som bola človekom, ktorý sa angažuje v komunite, a mám rada hráčov, ktorí chápu, že basketbal je väčší ako oni sami."

Na akej pozícii  hráš najradšej? Čo môžu fanúšikovia od teba očakávať?

"Myslím si, že na túto otázku už neexistuje jediná správna odpoveď. Hra je bez pozícií a ja to tak vnímam počas celej svojej kariéry. Nikdy som nebola tradičnou hráčkou na pozícii 1, 2 alebo 3. Som tvorica hry, rada čítam hru a robím správne rozhodnutia. V tejto fáze mojej kariéry je to zvyčajne úloha, na ktorú ma tímy angažujú. Fanúšikovia sa teda môžu tešiť na niekoho, kto chce pomôcť ľuďom okolo seba hrať lepšie. Chcem súťažiť, komunikovať, brániť, vytvárať šance a hrať inteligentne."

Kde si hrala v minulej sezóne?

"V minulej sezóne som hrala za Manchester Basketball vo Veľkej Británii. Tvorili sme históriu, keďže sme sa dostali až do finále pohára pre klub v jeho domovskom meste, takže to bol naozaj výnimočný zážitok. Tiež bolo skvelé byť súčasťou rozmachu britského basketbalu. S basketbalom vo Veľkej Británii som spojená už dlho, takže pre mňa bolo významné sledovať, ako sa tam tento šport naďalej rozvíja."

Aké sú tvoje prvé dojmy po príchode? Spoluhráčky, trénerský tím, telocvičňa, atmosféra?

"Môj prvý dojem z Košíc je sústredenosť. To sa mi páči. Tím je mladý, takže sa teším, že ma budú držať v strehu…, a že ma budú informovať o všetkých nových trendoch! (Smiech) Ale úprimne, baví ma byť v spoločnosti rôznych generácií. Poznám veci, ktoré ich môžem naučiť, ale aj oni majú veci, ktoré môžu naučiť mňa. To je jeden z dôvodov, prečo mám stále takú veľkú chuť učiť sa. Teším sa, ako sa budeme vyvíjať ako skupina, pretože talent je jedna vec, ale práve budovanie správnych návykov a tímovej chémie je to, čo robí tím úspešným."

A čo mesto? Stihla si navštíviť centrum Košíc?

"Teším sa, že budem môcť spoznať mesto ešte lepšie. Som gurmán, takže určite chcem spoznať miestnu kuchyňu a ochutnať čo najviac rôznych jedál. Milujem aj prírodu, takže sa teším, že objavím aj miesta mimo basketbalu. Už som našla pár skvelých kaviarní, kde môžem pracovať vo voľných dňoch alebo medzi tréningami. Zatiaľ sa mi na raňajky páči Muse a keďže pochádzam z New Orleans, mám rada morské plody, takže reštaurácia Pán Ryba na mňa urobila veľký dojem…

Mesto je inak pokojné a tiché, čo mi v tejto fáze života naozaj vyhovuje. Počas svojej kariéry som žila na mnohých miestach, takže si vážim, že mám miesto, kde sa môžem sústrediť, súťažiť a zároveň si užívať okolie."

V sobotu nás čaká ďalší z domácich zápasov úvodu slovenskej Tipos extraligy žien. Si pripravená ukázať svoju kvalitu?

"Určite. Pre mňa však sobota nie je len o tom, aby som ukázala svoju individuálnu kvalitu. Chcem, aby sme sa zlepšili ako tím. Chcem, aby sme hrali ako jeden celok a začali budovať synergiu, ktorú potrebujeme pre prípadný zisk majstrovského titulu. Samozrejme, chcem zabaviť našich fanúšikov a dať im dôvod na radosť, ale sezóna je dlhá a ja myslím vo väčšom meradle než len na jeden zápas. Pre mňa spočíva môj odkaz v jednoduchých detailoch… robiť veci správne každý deň, hrať pre tím a pomáhať vytvárať víťaznú kultúru. Sobota je teda len ďalším krokom."

Máš nejaký osobný cieľ?

"Môj osobný cieľ je veľmi jasný! Robiť to, na čom som sa dohodla, keď som sem prichádzala – vyhrávať. Chcem to dosiahnuť všetkým, čo môžem ponúknuť, mojimi skúsenosťami, organizovaním hry, vodcovskými schopnosťami a chápaním hry ako takej.

Je tu však ešte jeden cieľ, ktorý bol pre mňa vždy dôležitý. Chcem každé miesto zanechať v lepšom stave, ako som ho našla. Keď teda napokon odídem z Košíc, chcem, aby boli naše mladé hráčky lepšie o to, čo sa odo mňa naučili, nielen aby ma mali radi. A tiež dúfam, že si tu vybudujem aspoň jeden trvalý priateľský vzťah. To je vlastne jeden z mojich cieľov všade, kam prídem.

Doteraz som hrala profesionálne v jedenástich krajinách a jednou z vecí, ktorú si najviac cením, sú silné vzťahy v rôznych častiach sveta. Mnohí hráči cestujú, hrajú a potom idú ďalej, ale nemajú nutne niekoho z ktorejkoľvek časti svojej cesty, komu by mohli po rokoch zavolať. Ja túto časť mojej kariéry milujem. Milujem rôzne kultúry, rôznych ľudí a rôzne pohľady na svet.

Chcem tu teda vyhrávať, užívať si hru, učiť sa od ľudí okolo mňa, a keď odídem, niečo po sebe zanechať."