Po odovzdaní strieborných medailí ostali hráčky Delty V.O.D.S. poväčšine sedieť na lavičke so zvesenými hlavami a na niektorých tvárach sa objavili aj slzy. Finálovú sériu síce po dvoch prehrách v Ružomberku zdramatizovali domácimi víťazstvami, ale rozhodujúci krok zvládli o čosi lepšie Ružomberčanky. Aj v tejto sezóne tak ostalo meno majsteriek Slovenska nezmenené. Bezprostredne po skončení piateho stretnutia sme sa pozhovárali s hráčkou Košíc Hanou Jendrichovskou, ktorá družstvo potiahla najmä v druhej štvrtine, v ktorej nastrieľala 9 bodov.

Hanka, aké sú vaše pocity ihneď po neúspešnom ukončení série?

"Ťažko ich slovami vyjadriť. Je to skrátka strašné sklamanie."

Zvlášť, keď priebeh bol vlastne takmer celý čas vyrovnaný...

"Dlho sme viedli, mali sme navrch, ale v rozhodujúcich chvíľach sme asi urobili viac chýb. Zápas sa podľa mňa lámal vtedy, keď sme v tretej štvrtine za vyrovnaného stavu dostali kôš a hneď za tým trojku. Vtedy akoby sa družstvo položilo a už to nešlo."

Začali ste síce nervózne, ale postupne ste vývoj otočili a dostali sa tak aj do sedembodového vedenia. Čo spôsobilo, že ste sa v úvode záverečnej štvrtiny zasekli a nechali ste Ružomberčanky dostať sa na koňa?

"Neviem... Nie je predsa možné, aby sme jeden deň hrali dobre ako v štvrtom zápase u nás a v ďalšom stretnutí robili chyby. Myslím si, že všetko je v hlavách."

Postarali ste sa o dramatickú finálovú sériu akú história našej ligy nepamätá, ale výsledný efekt je taký, že sa musíte uspokojiť s druhým miestom a to vás určite škrie.

"To, že aj tento piaty zápas bol pekný, je málo, to nás nemôže utešiť. Bohužiaľ, mňa to bolí, keď sa pozerám na radujúce sa súperky. Družstvo totiž na prvé miesto malo, aj keď v piatom zápase bolo hendikepom, že hráme vonku. Myslela som si však, že po domácich víťazstvom, sme na tom psychicky lepšie, keďže Ružomberčanky majú mladé mužstvo. Napokon sa však ich mladé hráčky 'nepokakali', naopak, my sme to nezvládli."

Dnes ste strávili na ihrisku dosť času. Po materskej dovolenke vám kilá pomaly ubúdajú a to sa určite prejavuje aj na vašej väčšej pohode.

"Určite je to lepšie ako predtým, ale v poslednom čase som mala zdravotné problémy, takže si už necítim nohu. Viac by som pobehnúť už asi nemohla... Bol to však môj najlepší zápas po návrate na palubovky. Bola som maximálne vyhecovaná, vôbec som nebola nervózna a na zápas som sa tešila. Hrať v takom prostredí sa totiž nepošťastí vždy. Možno však niektoré hráčky boli nervózne, keby totiž každá zahrala na čo má, nemohli by sme tu prehrať."