Desiate narodeniny košického streetbasketbalu sa vydarili. A netvrdili to len členovia víťazných družstiev. Lebo, ako to už na tomto podujatí býva, zvíťazili všetci.

Záver uplynulého víkendu patril v Steel aréne mladosti aj zrelosti v podobe 96 súťažiacich družstiev. To znamená, že na palubovke sa pohybovalo bezmála 400 basketbalistov a basketbalistiek. O čosi menej ako vlani, ale na kvalite akcie, ktorá sa niesla aj v znamení boja proti drogovej závislosti mládeže, to nič neubralo. Dôvod, prečo bolo družstiev menej vysvetlil organizátor Daniel Jendrichovský: "Prihlásilo sa 104 družstiev. To je maximálny počet, ktorý momentálne dokážeme zvládnuť. Žiaľ, v čase keď sa tímy prihlasovali, ešte nevedeli, že nakoniec budú musieť odriecť účasť pre účinkovanie na iných turnajoch. Ak by sme US Steel Streetbasket organizovali v tradičnom, teda júnovom termíne, tento problém by nebol. Nebol by problém ani zaplniť uvoľnené miesta ďalšími účastníkmi, keby sme sa o neúčasti prihlásených dozvedeli skôr. Lebo záujem bol aj tento rok obrovský."

Pátranie po príčinách tohto záujmu o najstarší streetbasket na Slovensku treba hľadať nielen v jeho veku, ale aj v dramaturgii a réžii, ktoré toto jedinečné basketbalové podujatie sprevádzajú od jeho začiatkov. Pred desiatimi rokmi štartovalo na parkovisku pre košickou športovou halou Cassosport, neskôr sa presunulo na Námestie Osloboditeľov a posledné štyri roky získalo zastrešenú podobu. A vždy to bolo podujatie, kde sa šport spájal s kultúrou. Nejedna slovenská kapela či interprét získavali hudobnícke ostrohy práve na pódiách počas streetbasketu. Nebolo by tomu ináč ani tohto roku, keby sa organizátori akcie a podporovatelia nemuseli skloniť pre finančnou a hospodárskou krízou. Ale ako sa hovorí, čo nás nezabije, to nás posilní.

Kríza nezlomila tradíciu

Môžeme sa tešiť, že kríza nezlomila tradíciu i keď ochudobnila o hudobný doprovod. Aj vďaka podpore, ktorú toto podujatie získava každý rok od US Steelu Košice. Prezident spoločnosti George Babcoke sa tešil spolu s jeho účastníkmi: "Myslím si, že je to veľmi dobré podujatie. Máme opäť plný dom. Som tu druhý raz a veľmi sa teším že som mohol zhliadnuť aspoň zopár finálových zápasov. Myslím si, že odkaz, ktorý posielame mladým ľuďom touto akciou, je veľmi dôležitý. Podujatie je skutočne úspešné." Na otázku, prečo si tohto roku neobliekol dres, tak ak vlani, zareagoval: "Vlani som mal dojem, že je tu nejaká rezerva, že má niekto požiada o basketbalovú pomoc, ale ako vidím, tento rok už moju podporu nikto nepotrebuje." Oponovali sme, že to nie je pravda, že mladí ľudia, ktorí sa chcú zúčastňovať na takýchto podujatiach, budú podporu potrebovať vždy. "Pomôžete im aj v budúcnosti?", pýtali sme sa: "Aj počas tohto roku, ktorý bol hospodársky veľmi náročný pre našu spoločnosť, sme napriek všetkému podporovali podujatia pre mladých ľudí a podujatia takéhoto kalibru. A ak sme toto podujatie podporili práve v tomto roku za hospodárskej krízy, tak v tejto podpore budeme naďalej pokračovať. Pretože je veľmi dôležité práve takýmto spôsobom pomáhať."

Kúzelná na košickom streetbaskete odjakživa bývala jeho atmosféra, zmes nadšených amatérov a uvoľnených profesionálov. Pridali sa dnes už aj stretnutia rodičov a ich detí pod jednou strechou a na jednej palubovke.Množstvo kategórií zaručuje možnosť zahrať si milovníkom basketbalky každého veku. Čo- to by o tom mohli hovoriť napríklad otec a syn Svitekovci, či mama a syn Škvarekovci, ale aj kompletná rodina Jendrichovských. Mladí hráči a hráčky si nenechali ujsť stretnutia so svojimi vzormi z majstrovského celku Dobrých anjelov Košice.

Zahral si šesťdesiatnik aj reprezentantka

Najstarší účastník tohtoročného stretebasketu Gabriel Fischer zasa ocenil príležitosť byť medzi mladými ľuďmi a zároveň zahrať sa s tímom starých pánov. Má za sebou účasť na ME aj MS starých pánov v basketbale, ale aj 5 ročníkov košického streetbasketu a hráva medzi starými pánmi v kategórii 55 až 60 rokov: "Mám síce nad 60, ale hrávam za mladších. Aj vďaka tomu, že sa športu venujem minimálne dvakrát týždenne. Streetbasket má na mňa okrem typicky športového aj psychologický účinok. Cítim sa mladšie medzi mladými ľuďmi a mám radosť z toho, keď ich vidím športovať. A silne vo mne zarezonovala aj myšlienka, aby zobrali do rúk radšej loptu, a nie drogy. V mojom veku odporúčam športovať každému. Lebo kým pravidelne športujete, môžete viesť aj vo vyššom veku skutočne plnohodnotný život."

Pravidelné športovanie majú ďalší zaujímaví účastníci stretetbasketbalu priamo v pracovnej náplni. Na palubovke sa vo VIP kategórii predstavili aj slovenská reprezentantka v basketbale, hráčka Frisco SIKA Brno Zuzana Žirková a slovenský reprezentant v hádzanej, brankár Richard Štochl. Obidvaja sú zároveň ambasádormi projektu Zober loptu, nie drogy. Zuzana Žirková: "Na toto podujatie sme prišli v prvom rade preto, aby sme opäť podporili projekt Zober loptu, nie drogy. Ale pritiahla ma aj možnosť zábavy a odreagovania sa od môjho bežného stresu. Myslím si, že moja podpora je minimum, čo pre túto myšlienku môžem urobiť. A robím to rada. Dúfam, že to pomôže deťom naučiť sa brať loptu, nech je akákoľvek. Je to správnejšia cesta životom. Hovorí sa, že by ste mali vyskúšať, to čo propagujete. Skúšam loptu každý deň a je to skvelá vec. Tú druhu časť z názvu projektu som nikdy neskúsila. Na streetbasket som sa však prišla aj zabaviť a vidím, že je to na zábavu dobré miesto." Napriek tomu, že pod jedným okom mala mejkap, ktorý si určite neurobila sama. Ten však nebol streetbasketbalová "trofej". Doniesla si ho z turnaja Veľká cena Prešova, na ktorom sa zúčastnila so svojim klubom Frisco SIKA Brno.

Basketbalový tím s brankárom

Napriek všetkým pravidlám mal jeden z basketbalových tímov aj brankára. Richard Štochl si po poslednom zápase za svoj nový, tentoraz slovinský klub RK Celje Pivovarna Laško našiel čas vymeniť hádzanársku loptu za basketbalovú. A celkom mu pristala: "Mám rád basketbal, je to skvelá hra. Zatiaľ mi to celkom ide. Robím, čo môžem. Ale prišiel som sem aj preto, aby sme spolu so Zuzkou podporili náš projekt. Niet pochýb o tom, že je skutočne zmysluplnejšie venovať sa lopte ako drogám. Súdiac podľa účasti na US Steel Streetbaskete, mnohí nám dali za pravdu. Takže ich lopta teší viac ako čokoľvek iné." Z plnej palubovky mladých ľudí pod košmi sa tešil rovnako, ako z bodov, ktoré získal jeho hádzanársky tím. A na margo basketbalových spoluhráčov na streete dodal, že sú na palubovke rovnako dobrí, ako v bufete...

Padol posledný kôš, rozdelili sa všetky ceny. Vo finále boli najlepšie Príšerky, B-ballers, Fanatic Four, Nech sa páči, All in a Svitek tím. Že netušíte, kto všetko sa za tými názvami skrýva? No predsa chlapci a dievčatá, tínedžeri a a tínedežrky, ženy a muži, ktorí milujú basketbal. A hlavne o tom na US Steel Streetbaskete 2009 išlo. Išlo aj o radosť a zábavu z basketbalu. A tej bolo dosť.

apa