Daniel Jendrichovský je generálnym manažérom úspešného košického basketbalového klubu, ktorý v aktuálnej sezóne vystupuje pod názvom Dobrí anjeli Košice. V uplynulom ročníku si Košičanky zaknihovali šiesty majstrovský titul v rade a v Európskej lige pridali výborné výkony, ako aj šesť víťazstiev v základnej skupine. Po najúspešnejšej sezóne však prichádza možno tá najťažšia. Celý svet totiž kvári hospodárska kríza, ktorá sa výrazne prejavila aj v ženskom basketbale a pochopiteľne neobišla ani slovenský majstrovský celok. Napriek tomu majú v Košiciach vysoké ambície a v najvýznamnejšej klubovej súťaži by radi vylepšili svoju minuloročnú bilanciu. O novej sezóne extraligy i Euroligy sme sa porozprávali s úspešným manažérom Danielom Jendrichovským, ktorý nám prezradil svoje plány, vízie i želania do budúcnosti.

Váš tím sa opäť borí s veľkými zdravotnými problémami, môžete priblížiť aktuálnu situáciu v kádri?

"V marci som si hovoril, že v horšej zdravotnej situácii už byť nemôžeme, ale tento september to ešte ďaleko predčil. Naplánovali sme si vynikajúcu prípravu vrátane ťažkých zápasov, no ukazuje sa, že sme to prepískli. Nemohli sme ale tušiť, že nám z rôznych dôvodov bude chýbať až deväť hráčok, s ktorými sme počítali. Iné tímy by museli asi rušiť prípravné duely a ligové zápasy. My sa našťastie môžeme oprieť o mládežnícku základňu, ktorú máme. Vytiahli sme najprv dve a teraz už štyri pätnásť resp. šestnásťročné veľmi talentované hráčky. Začiatok musíme zvládnuť aj s ich pomocou. Od budúceho týždňa by sa nám pomaly mali začať vracať zranené hráčky."

Ktoré dievčatá budú chýbať najdlhšie?

"Jurčenková by v prípade operácie vynechala celú sezónu, ešte sa však nerozhodlo, či pôjde pod nôž alebo nie. Pokračujú jej problémy s achilovkou. Počas minulej sezóny jej vybrali výrastok na päte, ale ukázalo sa, že to asi nebol najväččší problém. Achilovka sa jej postupne stenčila a teraz ju má tesne pred roztrhnutím. To je hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť. Jalčová mala nové zranenie v operovanom kolene a už je po ďalšej operácii. Chýbať nám bude minimálne dva mesiace. Číkošová a Kiššová by sa mali vrátiť na palubovky do dvoch týždňov a podobne je to aj s dvojicou Michulková, Kováčová."

Pomaly by sa k vám mali pripojiť aj americké legionárky. Sú už známe ich mená?

"Mali by prísť začiatkom októbra. Mená sú tajné, lebo to ešte len doťahujeme. Snažíme sa vybaviť čo najrozumnejšiu cenu. Jednou z alternatív je aj návrat Janel McCarvillovej, pracujeme na tom. Skôr si však myslím, že nakoniec nepríde."

Nechceli sme sa po siedmich rokoch vzdať bez boja

V minulej sezóne ste dosiahli v Európskej lige výbornú bilanciu. Pomohli vám tieto výsledky pri rokovaniach s partnermi a sponzormi?

"Pomohlo nám to najmä pri nasadzovaní do jednotlivých košov pri žrebovaní skupín nového ročníka. Veľmi nás potešilo, akých súperov nám vyžrebovali. Po dlhej dobe bol k nám los milosrdnejší. Ale čo sa týka našich partnerov, tak najpodstatnejšia vec pre nich je vyriešiť si vlastné problémy a nie pozerať sa na šport. S tým sa bohužiaľ musíme nejako vyrovnať."

Rozpočet budete mať výrazne nižší. Podarí sa vám ho naplniť v naplánovanej miere?

"Minulý rok sme hospodárili s rozpočtom okolo 1 až 1,1 milióna eur. Teraz sme si to naplánovali na 700 až 750 tisíc. Otázne bude, aká bude nakoniec platobná schopnosť našich partnerov. Lebo jedna vec je mať peniaze zazmluvnené a druhá dostávať ich v reálnom čase, keď ich klub potrebuje. Z toho vyplývajú dosť vážne obavy. Tento kalendárny rok by sme mali byť ešte v poriadku, desím sa však januára."

Dlho ste zvažovali, či hrať Euroligu. Čo nakoniec zavážilo?

"Nechceli sme bez boja zrušiť niečo, čo sme sedem rokov budovali. Určite by to bolo jednoduchšie a asi aj správnejšie, neísť do takého rizika. Ale vybojovali sme už veľa bojov a nechceli sme sa vzdať. Zatiaľ s pomocou partnerov do Euroligy ideme a budeme sa snažiť obstáť čo najlepšie. Po vydarenom minulom roku, keď sme sa dostali medzi desať najlepších tímov, by bola škoda skončiť."

Najradšej by som mal v tíme len Slovenky, o rok by mohla prísť Žirková

Reprezentácia príjemne prekvapila na júnových ME žien v Lotyšsku, keď jej len krôčik chýbal k obrovskému úspechu. Ako hodnotíte vystúpenie našich dievčat?

"Ja si myslím, že to bol veľký úspech. Poznám kvalitu našich hráčok, a ak by sme boli kompletní, mohli sme dosiahnuť ešte viac. Na druhej strane treba povedať, že byť tak blízko k postupu na majstrovstvá sveta je vždy obrovským sklamaním. Verím, že v ďalšej kvalifikácii sa do tímu podarí zapojiť aj ostatné mladé dievčatá a znovu budeme úspešní. Podľa mňa je veľmi reálne zabojovať o postup na olympijské hry v Londýne 2012."

Je basketbal ako produkt zaujímavý pre médiá?

"Bojím sa, že nie. My robíme všetko preto, aby sme ženský basketbal tlačili do popredia, čo sa nám vracia aj v negatívnych reakciách, že je toho až priveľa. My si to uvedomujeme, že je to miestami prehnané, ale iná cesta pre nás neexistuje. Na Slovensku majú prioritu hokej a futbal, s ktorými nechceme súperiť, ani im konkurovať. Ale z hľadiska kvality a nášho postavenia v Európe by si basketbal zaslúžil oveľa lepšiu medializáciu. Veľkým mínusom je postavenie mužského basketbalu. Ženský basketbal totiž môže byť úspešný len vtedy, keď aj mužský je na nejakej úrovni. Žiaľbohu na Slovensku nedosahujeme u mužov ani len európsky priemer."

Dobre zahrala reprezentácia, váš klub má za sebou najúspešnejšiu sezónu, pomohlo vám to pri snahe viac zviditeľniť ženský basketbal?

"Ľudia to vnímali veľmi pozitívne. Počas rokov plných neúspechov národného tímu sme vždy počúvali, že čo z toho, že Košice hrajú Euroligu, keď reprezentácia stále prehráva. Sú to spojené nádoby a aj nám to iste pomôže. Veď bude u nás pôsobiť až osem potenciálnych reprezentantiek. Ukazuje sa, že náš ženský basketbal je konkurencieschopný v rámci Európy."

Je šanca, že sa raz vo vašom klube stretnú takmer všetky slovenské reprezentantky?

"Taký je môj cieľ, odkedy robím basketbal. Chcem aby sme mali čo najviac slovenské družstvo. Minulý rok nás dosť kritizovali, že sa v našom kádri vystriedalo až šesť legionárok, ale inú možnosť sme nemali. Slovenských hráčok, ktoré dosahujú požadovanú úroveň až tak veľa nie je. Stále sme narážali na dva mantinely - máme byť úspešní v Eurolige a zároveň by mali hrať slovenské hráčky. My si musíme Slovenky pripraviť a preto som rád, že sa nám v lete podarilo pritiahnuť Luciu Kupčíkovu a Martinu Kiššovú, ktoré by mohli byť do budúcnosti základom reprezentácie. Pripojili sa k ďalším, ktoré majú tiež pred sebou ešte niekoľko rokov úspešnej kariéry."

Máte vo výhľade ešte niektorú hráčku, ktorú by ste veľmi radi dotiahli do Košíc?

"Každý rok sa pokúšame presvedčiť Zuzanu Žirkovú. Tento rok sme boli v našich rokovaniach asi najbližšie za niekoľko posledných rokov, lebo aj ona už reálne prejavila záujem o návrat na Slovensko. Bohužiaľ Brno jej dalo ponuku, ktorej sme my nemohli konkurovať. Zuzku považujem za hráčku, ktorá ešte má slovenskému basketbalu čo dať, hoci už doteraz mu dala veľa. No teší ma aj to, že na Slovensku máme veľmi perspektívne hráčky v ročníkoch 92 až 94. Osem z nich je už u nás, trénujú spolu a majú vytvorené profesionálne podmienky nato, aby sa zlepšovali. Janoščíková, Draganovská, Hruščáková a teraz Kiššová sú dievčatá, ktoré majú basketbalovú budúcnosť pred sebou a majú potenciál byť kvalitnými európskymi hráčkami."

Kiššová je s výhľadom na budúcnosť prestupom leta

Martina Kiššová má za sebou už dve účasti na ME hráčok do 18 rokov, hoci stále má len 16 rokov. Je práve ona v súčasnosti najväčším talentom na Slovensku?

"To je ťažké povedať. Určite je veľmi talentovaná, ale aj na iných postoch máme zaujímavé talentované hráčky. U Martiny je veľký predpoklad, že môže byť špičkovou hráčkou, lebo má fantastické pohybové danosti. Teraz ide o to, či k tomu pripojí aj basketbalové schopnosti. Zobrali sme ju k nám preto, aby trénovala s čo najlepšími spoluhráčkami a dosiahla čo najvyššiu úroveň. Brali sme ju s tým, že bude u nás trénovať a hrávať v Prešove. No pokojne sa môže stať, že tam nepôjde a ostane u nás celú sezónu."

V jednom rozhovore ste povedali, že jej príchod považujete za jeden z najväčších slovenských prestupov leta. Je pre vás tým úplne naj?

"Pokiaľ sa pozeráme na momentálnu kvalitu, tak je prestupom leta príchod Lucie Kupčíkovej. No keď sa pozeráme do budúcnosti, tak Martina je hráčka, z ktorej môže byť špičková európska hráčka v krátkej dobe."

Extraliga môže byť zaujímavá, Ružomberok budú naháňať BSS, Prešov i Nitra

Čo čakáte od novej extraligovej sezóny?

"Som veľmi rád, že tu bude desať družstiev, lebo pred sezónou boli úvahy o tom, či nás vôbec bude osem alebo aspoň šesť. Keď porovnáme situáciu s krajinami ako je Litva, kde ich ostalo len päť a musia sa spájať s Estónskom a Lotyšskom, aby mali aspoň nejakú súťaž, tak je určite dobre, že my máme desať. Utrpí tým síce kvalita, ale napr. pre Banskú Bystricu to bude výborná súťaž na získavanie cenných skúseností. Sezóna bude mať hlavu aj pätu. Družstvá ako BSS, Ružomberok, Prešov a Nitra budú hrať veľmi zaujímavé zápasy a v domácich dueloch môžu potrápiť aj nás. Keď budeme bez Američaniek, tak to môže byť ďaleko vyrovnanejšie ako v predchádzajúcich rokoch."

Prečo sa tento rok hrá v nedeľu?

"Vzniklo to na základe požiadavky niektorých klubov, ktoré chceli, aby nám pískali podľa možností čo najlepší rozhodcovia. Keď sa hrali všetky zápasy naraz, tak pri výbere arbitrov mala prednosť mužská súťaž. Viaceré kluby sa vyslovili, že je výhodnejšie hrať v nedeľu, ja som s tým súhlasil, nám je to viac menej jedno. My aj tak budeme hrávať v sobotu, keďže v stredu hráme Euroligu. Ak to pomôže návštevnosti, tak to len privítame. Zatiaľ môžeme byť spokojní. Bol som pozitívne prekvapený, koľko ľudí prišlo na náš prvý zápas proti Banskej Bystrici, keďže v rovnakom čase sa hral v Košiciach hokej aj futbal."

Vyhráte v extralige všetky duely ako pred dvoma rokmi, alebo to bude po Novom roku veľmi náročné?

"Náročné môžu byť už aj zápasy teraz. Pokojne sa naša zlá zdravotná situácia môže premietnuť do toho, že nejaký zápas prehráme. No myslím si, že to k športu patrí. Minulý rok sa nám to ´podarilo´ dvakrát - raz z nášho podcenenia a blbosti a druhý raz pre zdravotný stav väčšiny kádra. Teraz sme v podobnej situácii. Keď prehráme, tak sa okolo toho bude hovoriť a polemizovať, ale takéto veci jednoducho patria k športu. Ak by sme boli kompletní, tak poviem, že nemáme šancu prehrať v lige ani jeden zápas. Ale na keby sa nehrá."

V súboji jedného proti jednému nemám proti manželke šancu

Vy ste sa športu venovali aj pred svojim vstupom do basketbalu. V akom odvetví ste ako dieťa začínali?

"Od desiatich rokov som sa venoval futbalu a asi ako šestnásťročný som objavil aj basketbal. Ako dorastenec som hrával ligu vo futbale i basketbale. S basketbalom som potom skončil, ale vo futbale som to potiahol až do štvrtej a tretej ligy v drese Starej Ľubovne. Skončil som ako 24-ročný, keď sa mi podarilo roztrhať si achilovky."

Akému športu sa venujete teraz?

"Futsalu a sem-tam streetbalu. Futsal je objavom spred piatich rokov, najprv som sa mu venoval len amatérsky a potom som ho začal hrávať aktívne. Aktuálne hráme regionálnu súťaž, ktorá je druhou najvyššou na Slovensku. Streetbal si zahrám príležitostne. Futsal mi ide teraz určite lepšie ako basketbal."

Zvykli ste si zahrať basketbal alebo streetbal aj proti manželke, ktorou je bývalá vynikajúca hráčka Hanka Jandrichovská. Máte v súboji jeden proti jednému šancu?

"Nemám najmenšiu šancu. Výšková prevaha i umenie je ďaleko na jej strane. Ja mám akurát hmotnostnú výhodu a sem-tam v rýchlosti, ale pri jedna na jedna to nehrá takú úlohu. Ale veľmi radi si spolu zahráme aj päť na päť. Niekedy sme strieľali aj trojky a šestky, ale prestali sme s tým, keďže ja nerád prehrávam."

Deti to k športu neťahá?

"Miška má momentálne sedem rokov a má za sebou dva roky gymnastiky. Teraz sa začala trochu venovať aj atletike, ale nám ide skôr o to, aby sa naučila správne behať a skákať, ako o nejaké súťaženie. Uvidíme, či si nájde cestu k športu, či sa prejavia naše gény. Ale v našej mládežníckej pyramíde mám veľmi veľa zlých príkladov, ako rodičia nesmú tlačiť na svoje deti, aby robili to, čo chcú oni. Lebo takto to negfunguje. Obaja by sme boli radi, keby hrala basketbal, ale necháme to iba na ňu. Obe deti sú v podstate od narodenia na každom zápase, ale nemyslím si, že ich to nejako zaujíma. Miška sa akurát pozrie na konečný výsledok. Venujú sa tam svojim hrám a nie priebehu zápasov. Lukáš má tri roky, pre neho je ešte na šport veľmi skoro."

MICHAL MAŠĽANY, denniksport.sk

FOTO: Dušan Koutný