Poslednou posilou, ktorá vystužila káder Dobrých anjelov Košice, je ruská reprezentantka Jekaterina Lisinová. Priletela iba v utorok a včera už nastúpila na extraligový šláger v Ružomberku.

Lisinová je vskutku zaujímavá postava. Nielen pre svojich neprehliadnuteľných 203 centimetrov, ale z košického pohľadu i tým, že v tomto meste strávila časť svojho detstva. Ešte aj dnes, hoci tu sedem rokov nebola, hovorí vynikajúcou slovenčinou.

Príjemné spomienky

Jej mama Galina Lisinová totiž v roku 1993 získala angažmán vo vtedajšom košickom klube Tory. Po roku síce odišla a s ňou aj škôlkarka Jekaterina, no na východ Slovenska sa po čase znovu vrátili a tentoraz už na dlhšie. "Otec dostal prácu trénera v Cassovii, vtedy som mala dvanásť rokov. Boli sme tu do mojich pätnástich, chceli sme tu aj ostať, ale potom sme museli odísť. Škoda, lebo mne sa tu páčilo, chodila som na gymnázium a musela som to prerušiť," vykresľuje nová pivotka Dobrých anjelov.

Košice sa "scvrkli"

Netají, že znalosť prostredia zohrala svoju rolu pri zvažovaní o ponuke Dobrých anjelov. "Iste. Pre mňa všeobecne nie je ťažké prísť do nového mesta a cítiť sa tam dobre. Určite však zohralo nejakú úlohu, že som tu už bola, všetko poznám, aj jazyk." Vraví, že Košice spoznáva aj po tých rokoch, čo tu nebola. "Dívam sa na to však už z iného pohľadu. Keď som bola malá, toto mesto sa mi zdalo nádherné. To je aj teraz, na jeho kráse sa nič nezmenilo, len ja sa po tom, čo som bývala v takom veľkomeste ako Moskva a navštívila aj Miami, na to pozerám teraz inými očami. Košice sa pre mňa akosi zmenšili," smeje sa. Už sa teší na stretnutie s košickými kamarátkami z detstva. "Písala som im cez internet. Možno už cez víkend sa stretneme."

Nič netušili

Keby však do hry nevstúpila zhoda okolností, v Košiciach by dnes nebola. V CSKA Moskva, kde strávila dva predchádzajúce ročníky, mala zmluvu aj na ten ďalší. Z finančných dôvodov však CSKA zo dňa na deň najlepšie hráčky prepustil a zrušil svoju účasť v Eurolige. "Prišlo to z minúty na minútu, nič sme netušili. Príprava bežala normálne a zrazu nám to oznámili. Ja som vtedy aj plakala, lebo som si od tejto sezóny sľubovala naozaj veľa. Myslím si však, že aj v Košiciach sa to bude dať zrealizovať." Verí, že Dobrí anjeli budú pre ňu tou správnou voľbou. "Iste tu nie som len pre spomienky z detstva. Družstvo hrá v Eurolige, vidím, že aj tréner je dobrý. Chcem získať väčší hrací čas na ihrisku. Budem sa snažiť urobiť čo najviac za tie dva mesiace, na ktoré mám zmluvu. Čo bude potom, to neviem. Ani nad tým nechcem špekulovať, lebo aj v CSKA som mala veľké plány a o týždeň sa to zvrtlo tak, že som zrazu musela cestovať na Slovensko. Budem sa predovšetkým snažiť prispieť, aby tím vyhrával."

Zažila komfort v Spartaku

Vo svojom veku (22 rokov) toho má Jekaterina za sebou už veľa. V reprezentácii i na klubovej úrovni. V sezóne 2006/07 bola súčasťou hviezdnej mašiny menom Spartak Moskovská oblasť, ktorá to dotiahla až na euroligový trón. "V Spartaku je o všetko postarané - autá, byty, lietadlá, vždy biznis trieda. Skrátka, profesionálny klub. Majiteľ Šaptaj má veľmi rád svoje hráčky, robí všetko, aby sa cítili komfortne. To je kľúč k tomu, že to funguje," otvára kuchyňu európskeho megaklubu, kde ju trénovala Slovenka Natália Hejková. Vraví, že napriek pretlaku hviezd spoza mora i z Európy v tomto klube nezažila žiadnu nevraživosť medzi hráčkami. "Tam všetky vedia už keď podpisujú kontrakt, že nielen ty tam ideš ako hviezda, ale takých ako ty tam bude desať."

Túži po olympijskom zlate

Lisinová má už čiarku i v kolónke olympijské hry. V Pekingu pred rokom okúsila najväčší športový sviatok planéty. "Olympiáda je pre športovca vrchol. Keď sa na ňu dostane a vyhrá ju, viac už dosiahnuť nemôže. My sme získali bronz a v mojom vnútri vzbĺkla veľká túžba, aby to nabudúce bolo zlato. Je však ťažké vyhrať nad Američankami, sú fyzicky strašne silné. Na ihrisko som sa síce príliš nedostávala, ale aspoň som tam bola a videla som, ako to tam chodí," vraví ruská reprezentantka.

Našla iné družstvo

O plánoch do budúcnosti hovorí len nerada, aby niečo nezakríkla. Z košického kolektívu má však dobrý prvý pocit. "Veľmi sa mi páči. Hrala som už tri zápasy na turnaji v Istanbule, ale musela som ísť do Ruska vybavovať si víza. Keď som potom prišla do Košíc, bola som prekvapená, že je to úplne iné družstvo než v Istanbule (na turnaji v Turecku neboli Dupreeová, Kostakiová, Crossleyová, Michulková ani Kováčová - pozn. aut.). Dievčatá sú však skúsené, čo je dobré."

Teší sa aj na zmrzlinu

V Košiciach je len pár dní, ale so základnou orientáciou v meste problém nemá, lebo veľa toho mala ukotvené v spomienkach. A na čo z toho sa po tých rokoch najviac tešila? "Na Tesco, lebo rada nakupujem. Aj na Hlavnú ulicu a na zmrzlinu z Aidy," vraví s pre ňu typickým dievčenským úsmevom. Ten jej z pier mizne ozaj málokedy. Pôsobí skutočne sympaticky, kamarátsky. Ak nesklame na ihrisku, iste sa rýchlo stane obľúbenou i medzi fanúšikmi. "Na tých sa teším tiež, pretože sú vraj veľmi dobrí. Počula som, že na euroligové zápasy chodí veľa ľudí. No a páčia sa mi aj karikatúry hráčok vylepené po meste. Je dobré, že ľudia družstvo poznajú."

Marián Špacai

FOTO: fibaeurope.com