Basketbalistky Dobrých anjelov Košice dosiahli historický úspech, keď sa prvýkrát prebojovali medzi osem najlepších klubov súťaže.

Ako by ste najvýstižnejšie hodnotili euroligovú sezónu?

"Dvoma slovami - obrovská spokojnosť. To, čo sme si po vyžrebovaní skupiny dali za cieľ, sme dvoma zápasmi proti Jekaterinburgu prekročili. Podľa mňa Jekaterinburg nehral mizerne (po zápase sa tak vyjadrila Natália Hejková - pozn. aut.), ale my sme hrali veľmi dobre proti mimoriadne silnému súperovi."

Viackrát ste zdôraznili, že ste museli prekročiť rozpočet a ísť do rizika. Viedol vás k tomu pocit, že sa rysuje veľká šanca na úspech?

"Bola to zhoda okolností. Plán na sezónu nezahŕňal problémy so zraneniami, ktoré nastali na začiatku. Musím priznať, že veľa peňazí mi zbytočne odčerpali nevydarené nákupy. Budem sa však opakovať, že sme ich urobiť museli, lebo sa nedá hrať so siedmimi hráčkami. Po troch prehrách na začiatku, sme o štvrťfinále nemohli ani rozmýšľať, ale podarilo sa nám to stabilizovať. Naše finančné možnosti na túto sezónu sme prekročili najmä preto, lebo pôvodne sme podpísali zmluvu s McCoughtryovou len po prvé kolo play-off. Nedalo sa však nepredĺžiť kontrakt, lebo sa nedá povedať, že cez druhé kolo už prejsť nechceme. My sme chceli vyhrať dokonca aj domáci zápas s Jekaterinburgu a ísť tam na tretie stretnutie, aj za cenu toho, že to bude stáť strašne veľa peňazí."

Záujem o ženský basketbal bol v Košiciach vždy, ale posledné úspechy vyvolali v hľadisku až ošiaľ. Teší vás to?

"Ja som rád. Mrzí ma však iná vec. Celý rok nevyberáme vstupné a ľudia mali možnosť vidieť zdarma aj fantastické zápasy. Na posledné dva zápasy sme dali dobrovoľné vstupné v prospech nášho klubu, keďže rozpočet sme prekročili. Za tie dva zápasy sme vyzbierali spolu len 1 000 eur, čo je priemer 20 centov na človeka. Týmto smerom nám teda ľudia nepodali pomocnú ruku, z čoho som trošku sklamaný."

Výkonnostnú a výsledkovú latku ste v tomto ročníku posunuli veľmi vysoko. Možno až po strop tunajších možností. Alebo si veríte prekonať ju?

"Najbližšie štyri mesiace ukážu, ktorým smerom sa ženský basketbal v Košiciach vyberie. Ja by som veľmi rád pokračoval v nastúpenom trende a latku prekročil. Bojím sa však, že ľudí, ktorým na tom záleží, je tu už veľmi málo. Keďže ani z mesta zatiaľ nemáme pozitívnu odozvu na to, čo sme dosiahli, nehovoriac už o vyššom územnom celku, je to veľmi ťažké. Kvôli kríze, ktorá postihla celý šport. Uvidíme teda, ako sa to bude celé vyvíjať, ale toto prekonať bude hrozne zložité."

Úspech teda rezonuje, ale vo finančne zlom čase?

"Áno, ale preto to ja robím osem rokov,aby som hral zápasy ako proti Jekaterinburgu. Tretia štvrtina posledného stretnutia bola pre mňa od dievčat najkrajší darček, aký som mohol dostať."

Opýtame sa teda priamo - bude v Košiciach Euroliga aj v budúcej sezóne?

"Urobím všetko pre to, aby bola. Verím, že na Slovensku a v Košiciach sa nájdu ľudia, ktorým na tom takisto záleží a ktorí mi pomôžu."

Američanky Dupreeová i McCoughtryová sa vyjadrili, že by tu rady hrali aj v ďalšom ročníku. Je to reálne?

"Všetci by sme boli veľmi radi, keby sa vrátili. Ony to aj chcú. Musí to však byť podložené tým, že im vytvoríme aspoň také isté podmienky, aké mali tento rok."

Marián Špacai

Foto: Judita Čermáková