ZUZANA ŽIRKOVÁ sa dva dni po príchode do Jekaterinburgu stala držiteľkou Ruského pohára

(Na linke BRATISLAVA – JEKATERINBURG)

Týždeň predtým by sa jej o tom ani nesnívalo. Teraz v piatok však už bola slovenská basketbalistka Zuzana Žirková členka tímu UMMC Jekaterinburg, ktorý získal štvrtý raz Ruský pohár. Všetko s jej odchodom z Dobrých anjelov Košice sa "zbehlo" v priebehu pár dní. Intenzívne rokovania sa uskutočnili v nedeľu 23. januára, vybavenie potrebných formalít trvalo necelé dva dni a v noci z utorka na stredu odcestovala Zuzana Žirková do miesta jej nového, trojmesačného pôsobiska.

Už dva dni po tom, ako ste prišli do Jekaterinburgu, ste spoludržiteľka Ruského pohára. Ako to hodnotíte?

"Dobrý začiatok, všakže?" zasmiala sa."Prišla som do klubu, ktorý má až tri najvyššie ciele," pridala už vážnejšie. "Toto je len prvý. Ešte máme vyhrať ruskú ligu aj euroligu."

Deň po vašom príchode, vo štvrtok, ste hrali v semifinále Ruského pohára proti Dinamu Novosibirsk (99:48) takmer 18 minút. Ako ste sa cítili na ihrisku?

"Akoby som hrala 45 minút. Teda jeden celý zápas aj s predĺžením. Po jednej prebdenej noci a dlhej ceste som bola poriadne unavená."

Apropo. Do Ruska, navyše priamo cez Moskvu, ste leteli krátko po teroristickom útoku. Bolo to cestovanie poznačené touto udalosťou?

"Nič zvláštne som si nevšimla. V poriadku bol let z Viedne do Moskvy a potom aj odtiaľ do Jekaterinburgu. Inak, neletela som cez Domodedovo, ale mala som prestup na letisku Šeremetevo."

Vráťme sa späť na ihrisko. V piatok vo finále Ruského pohára ste proti Nadežde Orenburg (79:73) nastúpili iba na päť minút. Neboli ste sklamaná?

"Nebola. Tréner Gundars Vetra mi to vysvetlil. Hrali sme ťažký a najmä dôležitý zápas. Dostali v ňom, pochopiteľne, prednosť hráčky, ktoré ovládajú systém hry, všetky signály. Ja som ešte nemala čas ich spoznať."

Stihli ste vôbec nejaký tréning so spoluhráčkami predtým, ako ste vo štvrtok nastúpili proti Novosibirsku?

"Áno, v stredu krátko po mojom prílete."

Poďme k celkovým dojmom. Ako vás prijali spoluhráčky?

"Normálne. Nevšimla som si nič zvláštne. Na nejaké spoznanie sa ešte nebol čas, nemôžem povedať, že niektorá z nich by mi bola pre niečo bližšia. Trochu viac ma to zatiaľ ťahá k iným Európankám, preto som trochu debatovala s Francúzkou Dumercovou. Ale vo všetkom ide iba o začiatok."

Mali by ste mať v Jekaterinburgu veľmi dobré podmienky. Ako sa to prejavuje, povedzme, mimo palubovky?

"Na letisku ma čakala z klubu jedna dievčina, ktorá mi ihneď oznámila, že mi je stále k dispozícii. Takúto asistentku má každá hráčka. Takisto som dostala auto aj so šoférom, čo je tu pre hráčky bežná vec."

Ovláda vaša asistentka slovenčinu či češtinu?

"Nie. Hovorím s ňou po anglicky."

Aké máte ubytovanie?

"Dostala som zariadený apartmán. Asi 20 minút mi z neho trvá cesta autom do haly."

Netrápi vás tam veľká zima?

"Vonku je okolo mínus 20 stupňov, ale nemám dôvod len tak chodiť von. A tú chvíľu, kým nastúpim do auta, či prejdem z neho do haly alebo domov, sa dá bez problémov vydržať."

Trápi vás nejako aklimatizácia, keďže ste na východ o štyri časové pásma?

"Zatiaľ áno. Ešte som si najmä so spánkom nezvykla. A ktovie, ako to bude ďalej, keď budeme cestovať na zápasy... Veď už teraz nás čaká cesta do Madridu, kde budeme hrať v piatok v play-off euroligy."

MÁ POHÁROVÚ MEDAILU

Čo vám bude pripomínať, že ste vyhrali Ruský pohár? Aké boli oslavy jeho zisku?

"Mám medailu, všetky sme ju dostali. Tu si na oslavy potrpia. V hale bolo viac ako 5000 divákov, lietali konfety, zahrali nám ,we are the champions‘. Potom sme mali poriadnu afterpárty. K tomu všetkému ma potešilo, že sme v sobotu dostali tréningové voľno. Nedeľa a pondelok už patria príprave na utorkový zápas proti Rivasu Ecópolis."

(TOMÁŠ GROSMANN)