Ak štatistiky neklamú, tak presne 75 duelov s dodatkom „ligových“ odohrala v žlto-modrom drese desaťnásobného slovenského ženského basketbalového šampióna. Päť z nich bolo euroligových, spomedzi extraligových meraní síl 17 strávila v tíme Dannax Sport, ktorého dresy so spoluhráčkami aj dnes titulujú označením „Fenerbahce“ (tá podobnosť bola fakt neprehliadnuteľná).

Uvedené čísla by neboli výnimočné, ak by sme sa bavili o časovom období, do ktorého by spadali nanajvýš dve sezóny. V prípade bratislavskej rodáčky Martiny Kiššovej však hovoríme o raz tak dlhom časovom úseku, počas ktorého dnes už 20-ročnú „dvojku“ kvárilo jedno zranenie za druhým. Dnes je však späť, pripravená a odhodlaná zabojovať o miesto v kádri Good Angels Košice.

Ako po vyše ročnej pauze prežívaš návrat pod deravé koše?

„Som šťastná. Ten rok bol nesmierne dlhý, ale nechceli sme nič zbytočne urýchliť. Teraz si dávam pozor na prehnanú eufóriu, pred zápasom venujem pozornosť dôkladnej rozcvičke, po zápase zase regenerácii. Nechcem nič zanedbať a ani podceniť.“

Limituje ťa ešte to zranenie pri zápasovej záťaži?

„Ohyb kolena už nikdy nebude taký, ako bol predtým, no pre basketbal to nie je až tak dôležité. Navyše od mája som sa pripravovala a nohu postupne zaťažovala. Na zranenie ako také sa snažím nemyslieť a ak všetko pôjde dobre, tak verím, že stále intenzívnejšie pôjdem aj do súbojov.“

Myslíš si, že ťa tá dlhá pauza znevýhodní pri snahe prebojovať sa do zostavy Good Angels, ktorá sa bude kryštalizovať po príchode v zámorí pôsobiaceho kvarteta legionárok?

„Neviem, ale pravdupovediac momentálne si užívam fakt, že môžem po roku opäť hrať. Ak by som sa na súpisku nevošla, tak to nebudem brať ako tragédiu a aj naďalej budem na sebe tvrdo pracovať. Ak sa však tréneri pre mňa rozhodnú, tak urobím všetko pre to, aby som ich nesklamala.“

Je zrejmé, že momentálne viac ako nejaký boj o zaradenie do zostavy si viac užívaš to, že sa vôbec do toho boja môžeš zapojiť.

„Presne tak. Každý človek, ktorý si niečím podobným prejde, je vďačný už len za to, že môže behať, prípadne robiť podobné, pre väčšinu úplne samozrejmé veci. Veľmi mi pomáha dôvera zo strany trénerov, za ktorú som im vďačná. A vďačná som aj za každý okamih strávený na palubovke.“