Slovenské basketbalistky na európskom šampionáte v Grécku dieru do sveta neurobili. Konečné siedme miesto je síce kozmetickým vylepšením ôsmej priečky spred dvoch rokov vo Francúzsku, no méty nášho tímu boli oveľa vyššie. V Grécku sa totiž rozdávali olympijské miestenky a tie boli vyhradené len pre medailistov. Budúcoročná olympiáda bude preto bez Sloveniek.

Tréner Peter Kováčik preberal žezlo s tým, že družstvo povedie až do olympiády v Aténach. Aj na šampionát odchádzal s jasným cieľom - priniesť domov olympijskú miestenku. A keďže sa ušla len Rusku, Česku a Španielsku, po poslednom vystúpení so Srbskom a Čiernou Horou sa Kováčik rozhodol, že požiada výkoný výbor Slovenskej basketbalovej asociácie o odstúpenie z funkcie. Tréner teda ponúkol svoju hlavu. Po nenaplnení cieľa celkom pochopiteľné. Ale v konečnom dôsledku o tú hlavu ani tak nejde. Vraj už po Veľkej cene Slovenska v Košiciach by ju poniektorí rýchlo zoťali, no pár dní pred európskym šampionátom sa to jednoducho nerobí. Veď kto by prevzal družstvo, ktoré nezostavoval, nepripravoval pred takým dôležitým turnajom? V Grécku nešlo o Kováčika, ale o kredit slovenského basketbalu, ktorý je - nech sa na to pozeráme akokoľvek - čoraze menší.

Slovensko bolo v basketbale po rozdelení republiky nástupníckym štátom. Za riekou Morava nám závideli ako sa Slovenky vklinili medzi absolútnu špičku a hneď na svojich prvých majstrovstvách Európy v Perugii získali bronz. O štyri roky si z Budapešti priviezli striebro, ale aj ďalšie vystúpenia patrili do kategórie úspešných. Dnes môžeme Čechom závidieť my. V Grécku prehrali jediný zápas - posledný s Ruskom o titul. Česko však bude na olympiáde, my nie. A zdá sa, že nemožno očakávať ani ružovú budúcnosť. Pod Tatrami je hráčok, ktoré môžu konkurovať najlepším v Európe, len zopár. Žiadny tréner nemôže byť veľmi prieberčivý. Práve preto sa musí výber robiť takmer s lupou. Tréner Kováčik si ťažkal, že pri výmene generácií chýbali jeho družstvu v Grécku najmä skúsenosti. S materiálom, ktorý mal k dispozícii, mohlo vraj Slovensko len ťažko pomýšľať na viac. Ale hrali pod gréckymi košmi naozaj tie najlepšie? Zopár už skúsených hráčok totiž ostalo doma a šampionát sledovalo maximálne v televízii. V košickej Delte I.C.P. by sme našli hneď trio hráčok, ktoré už reprezentáciu okúsili a nepochybujeme, že by boli platnými hráčkami aj teraz. Koniec koncov Kuklová, Škavareková či Frniaková to potvrdili aj na Veľkej cene Slovenska (rukolapným dôkazom je víťazstvo Delty nad slovenskou reprezentáciou). Z národného družstva vypadla aj Jalčová. Vraj kondične by takéto podujatie nezvládla. No medzitým hravo zvládla nejedno prípravné stretnutie v drese Delty a takmer vždy patrila k najlepším.

Kováčik bol nútený točiť v náročných stretnutiach pár hráčok vidiac, že o širšiu lavičku sa oprieť nemôže. Poniektoré hráčky boli vskutku len do počtu, do Grécka išli skôr na výlet, aby nachytali bronz (aspoň na pleti). V Grécku išlo o olympiádu, tomu sa malo podriadiť všetko. Vôbec nebolo nutné reprezentáciu až tak omladzovať. Kováčik sa však rozhodol. Po turnaji v Košiciach tvrdil, že do Grécka cestuje jeho ideálna dvanástka. Všetkých, aj samotné hráčky presviedčal, že v tomto zložení sa môže dostaviť úspech. Ak to myslel vážne, v Grécku prišlo vytriezvenie.