Nevedieme si štatistiku, aké slovo, či slovné spojenie, sa v nejakom obdobia najčastejšie skloňovalo v súvislosti s ženským basketbalovým tímom Good Angels Košice. Ak by sme však mali niečo podobné odhadnúť, tak v uplynulej sezóne by medzi najpopulárnejšie „tagy“ patrili: Steel Aréna, Tango Bourges a hráčky. A možno aj hráčky, prípadne hráčky a asi ešte hráčky.

„Fanúšikovia nášho klubu si už na pohyb v kádri zvykli, ale tie najvýraznejšie zmeny sa väčšinou diali v nesúťažnom období alebo na začiatku sezóny. To, čo sa udialo v tej predchádzajúcej však bolo aj pre nás nevídané,“ takto nepriamo vyjadril súhlas s úvodom tohto vydania Zlatých ozvien generálny manažér Good Angels Košice Daniel Jendrichovský.

„Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa nám nepodarilo vytvoriť družstvo, ktoré by dokázalo naplno absorbovať filozofiu klubu, prijať ju za svoju a na jej oltár položiť napríklad osobné štatistiky. Hráčky, ktoré mali byť piliermi tímovej hry neraz v snahe zlepšovať vlastné čísla hrali na ihrisku „na seba“ a po výsledkových nezdaroch hľadali príčinu vo všetkých a všetkom s výnimkou vlastnej osoby.“

Všetky spomenuté okolnosti išli akosi ruka v ruke s predošlou, mimoriadne úspešnou sezónou. Košičanky si v nej vybudovali rešpekt, ale zároveň sa stali aj vychytenou a súpermi cenenou korisťou. Hráčky si vybudovali meno, ktoré však bolo treba potvrdiť na ihrisku. A k tímu sa pridali nové tváre, ktoré mali neľahkú úlohu – nahradiť úspešné súčiastky víťazného stroja.

„Hodnota niektorých hráčok prevýšila naše rozpočtové možnosti, aj ambície dievčat šli výrazne nahor a my sme museli pristúpiť k vynútenému rezu zostavou tímu, ktorého súhra nebola v kľúčových dueloch dostatočná. Neustále sme bojovali, snažili sme sa družstvo pozdvihnúť a videli sme, že tím má svoju kvalitu. Jej strop bol však prinízko a každý náraz doň nás pred ďalším duelom tlačil dole.“

Po úspešnom vstupe do EuroLigy síce vyzeralo všetko idylicky: „Na konci novembra to ešte vyzeralo, že euroligovú súpisku už v priebehu ročníka meniť nebudeme,“ spomína si na tú krajšiu časť uplynulej sezóny Daniel Jendrichovský, ktorého klub už-už mal na lopate v tej dobe obhajcu euroligového prvenstva z ruského Jekaterinburgu.

„Aj napriek prehre sme herne aj výsledkovo potvrdzovali, že nie náhodou sme sa v predchádzajúcej euroligovej sezóne dostali do Final Four a zopakovanie tohto úspechu nám po vzájomnom meraní síl predpovedal tak tréner UMMC Olaf Lange, ako aj jedna najväčších hviezd jeho tímu Candice Parkerová.“ Onedlho však nastalo obdobie, ktorému Daniel Jendrichovský dal príznačný prívlastok.

„Po Novom roku však prišiel „temný týždeň“, ktorý nám doslova zlomil krk. Jelena Levčenková sa rozhodla prikývnuť na lukratívnejšiu ponuku z tureckého Istanbul Universitesi a dvojicu Plenette Piersonová – Tijana Krivačevičová začali trápiť problémy s kolenami, ktoré vyústili do odchodu skúsenej americkej legionárky späť za oceán, kde si zranenia začala liečiť. O ďalšiu pivotku Beátu Janoščíkovú sme prišli na konci januára a z pätice podkošových hráčok nám ostala jedna a takáto situácia by „zamávala“ aj s inými družstvami. Murphyho zákony v našom tíme dokazovali svoju platnosť jedna radosť a tak sa stalo, že sme už vo zvyšku sezóny nemohli počítať ani s kapitánkou Luciou Kupčíkovou, ktorá sa pripravuje na materské povinnosti. K tomu sa pridala aj – ako sa neskôr ukázalo unáhlená – výmena A'die Mathiesovej za Jiu Perkinsovú, ktorá prišla do Košíc len týždeň pred spomínanými zmenami. Krok angažovať Jiu síce nemožno označiť za nevydarený, no úprimne povedané, po všetkých tých odchodoch by k nemu asi neprišlo a družstvo by na rozhodujúcu časť sezóny bolo vyskladané inak. Jia síce priniesla skúsenosti aj body, teda presne to, čo sa od nej očakávalo, ale vzhľadom na vývoj okolností sa našou Achillovou pätou stala hra pod košom, ktorá nás napokon stála aj postup na Final Eight EuroLigy.“

V Košiciach museli riešiť situáciu, s ktorou sa poriadne dlho neboli nútení zaoberať. „V minulosti sme takéto problémy museli riešiť len v minimálnom rozsahu a po zásahu do kádra tá skladačka opäť fungovala.“ Tentoraz však boli zmeny tak rozsiahle, že uprostred rozbehnutej sezóny sa Good Angels prebudovali takmer od základov a to sa zákonite muselo prejaviť.

„Družstvo po odchodoch Lucie Kupčíkovej a Plenette Piersonovej stratilo lídrov a až návrat Zuzany Žirkovej priniesol v tomto smere pozitívnu zmenu. Až vtedy nastalo stmelenie skúsenejších s mladšími, no na splnenie nášho základného cieľa, ktorým bol postup na Final Eight EuroLigy, jej príchod prišiel neskoro,“ obzerá sa spätne prvý muž košického klubu.

Ten sa však napokon dokázal zmobilizovať. Euroligovú sezónu síce nezachránil, ale zbierku klubových trofejí za pochodu prestavaný kolektív postupne rozšíril o desiaty Slovenský pohár, druhú trofej za celkové prvenstvo v Stredoeurópskej lige a napokon aj o jedenásty extraligový titul, ktorým Košičanky vyrovnali dovtedajší rekord Ružomberka v počte získaných ligových prvenstiev.

Práve počas finálovej série extraligového play-off sa ukázalo, že oslabený tím pozostáva zo zdravého jadra, ktoré sa „zaťalo“ a nepripustilo pretrhnutie majstrovskej série. O žolíkoch, ale aj o ďalších momentoch, ktoré sa nezmazateľne spojili so sezónou 2013/14 sa viac dočítate v ďalších Zlatých ozvenách, ktoré na našom webe nájdete už čoskoro.