Po dlhých rokoch sa stalo, že jeden z lupeňov liptovskej „Ruže“ – a opäť s podtatranskými koreňmi“ – zmenil farbu na žlto-modrú, no a pred niekoľkými dňami dostali fanúšikovia informáciu o jednej z najzaujímavejších zmien klubovej príslušnosti v našej najvyššej súťaži žien v doterajšom priebehu tohtoročného basketbalového le­ta.

Ako na nedávnej tlačovej konferencii basketbalového klubu Good Angels Košice informoval jeho generálny manažér Daniel Jendrichovský, tak v kádri nášho trinásťnásobného šampióna bude v nasledujúcej sezóne figurovať aj slovenská reprezentantka Dominika Baburová, ktorá po vyše piatich rokoch opustila mesto pod Čebraťom.

Aj napriek faktu, že Slovensko je neveľké a jeho basketbalová rodina je už pri porovnaní s okolitými štátmi naozaj malá, tak na ženskom poli sú stále raritou prestupy hráčok medzi Košicami a Ružomberkom. Uvedomila si to Dominika Baburová pred príchodom do metropoly východu?

„Aj keď je to tak, nad niečím takým som sa ani nepremýšľala. Možno je to tým, že tieto družstvá boli dlhé roky súpermi o majstrovský titul.“

Inak, podobným smerom ako vy naposledy v roku 2009 putovala bývalá kapitánka reprezentácie SR i Good Angels a trojnásobná víťazka ankety o najlepšiu slovenskú basketbalistku Lucia Kupčíková. Tiež rodáčka z Popradu, taktiež krídelníčka, ktorá do Košíc takisto prišla ako 25-ročná…

„…a taktiež jej prvý prestup bol z Popradu do Ružomberka, podobne ako ten môj. Takže tie naše basketbalové kroky sú s ‚Lulou‘ dosť podobné.“

Okrem športových úspechov zaznamenala sympatická „Lulu“ počas pôsobenia v Košiciach aj jeden významný životný míľnik, keď sa pred dvomi rokmi stala maminou. Bude aj v tomto smere vaše angažmán v klube Good Angels kopírovať pôsobenie vašej novej spoluhráčky? ;-)

„Určite, raz áno :-) V lete budúceho roka sa budem vydávať, no čo sa týka deti, tak zatiaľ sa nemáme kam ponáhľať. Je to určite krásne mať rodinu, no chceme byť na to pripravení po všetkých stránkach.“

Vráťme sa späť k basketbalu. Aký priebeh mala zmena vášho zamestnávateľa? Predsa len na jednej strane Good Angels majú za sebou „turbulentné“ leto poznačené riešením existenčných otázok, na strane druhej to v ostatných rokoch vyzeralo, že v tíme „Ruže“ pomaly zapúšťate korene…

„Jedna z vecí, ktorá rozhodla o mojom príchode do tímu Good Angels bol Európsky pohár FIBA. Cítila som, že by bolo dobré, keby som hrala viac ťažších zápasov a napredovala. Predsa len naša domáca súťaž nie je na takej úrovni, aby to stačilo.“

Na Liptove ste však nechali sestru – dvojičku Alexandru, s ktorou ste tam odohrali predošlé dve sezóny po jej príchode do Ružomberka z Piešťan. Ako ona zareagovala na vaše rozhodnutie a najmä na fakt, že sa vaše basketbalové cesty opäť na istý čas rozídu?

„Saška je pre mňa najbližší človek. Boli sme spolu šťastné, no ona to chápe a sama zdieľa ten istý názor, že bude pre mňa lepšie, keď skúsim niečo nové. Veríme však, že sa ešte stretneme v jednom družstve.“

Určite však môžeme očakávať, že sa na diaľku budete podporovať, aby ste sa čoskoro stretli v reprezentačnom družstve SR podobne, ako sa vám to podarilo počas februárovej časti prebiehajúcej kvalifikácie budúcoročných majstrovstiev Európy.

„Určite, budem jej držať palce a tak isto aj ona mne. Stále sme sa snažili vo všetkom sa podporovať a pomáhať si. Aj keď už nebudeme hrať spolu, budeme sledovať jedna-druhú.“

Vzájomné súboje však už budú inou „šálkou kávy“. Predsa len zápasy Good Angels a Ružomberka mali vždy osobitý náboj a atmosféru. Ako ste ju doposiaľ vnímali z „druhej strany“ a ako si myslíte, že ju budete vnímať z nového uhla pohľadu?

„Myslím si, že je len dobré, keď príde do haly veľa fanúšikov, pretože ten zápas dostane úplne iný náboj. Takže vždy som to tak vnímala a v tom pozitívnom zmysle aj vždy budem. Navyše, v našej lige nie je veľa zápasov, v ktorých ide o veľa. Takáto atmosféra vie strhnúť nielen fanúšikov, ale aj hráčky.“

Ako ste pripravená čeliť zvýšenému tlaku, či už zo strany fanúšikov, alebo aj médií? Oba tieto tábory sú na tím Good Angels vždy o poznanie náročnejšie, než na ostatné slovenské ženské kluby a to tak v súbojoch našej Extraligy, ako aj v zápasoch nadnárodných súťaží.

„Počítam s tým, lebo to je súčasťou športového života a to tak v pozitívnom, ako i negatívnom zmysle.“

K „žlto-modrým“ sa pridáte v sezóne, ktorá bude pre klub premiérovou vo Východoeurópskej ženskej basketbalovej lige (EEWBL), ktorá je v našich končinách súťažou neprebádanou. Ako by ste opísali vaše očakávania od účinkovania práve v tejto lige?

„Momentálne prevláda zvedavosť, pretože pre každú z nás to bude úplne nová súťaž. Je to len plus, že okrem Európskeho pohára budeme hrať viac zápasov so zaujímavými súpermi. A aj keď program bude náročný, tak sa už na tie súboje teším.“

Letná príprava sa medzi reprezentantmi kolektívnych športov netešia bohvieakej popularite a basketbalistky v tomto smere nie sú žiadnou výnimkou. Z pohľadu Dominiky Baburovej však tá tohtoročná bude v niečom iná. Dá sa teda povedať, že sa na ňu aj „trochu“ tešíte?

„V tomto smere ani ja nie som výnimkou /smiech/. Beriem to tak, že je to potrebná vec a preto sa nad tým nezamýšľam a nerobím z letnej prípravy strašiaka. Samozrejme, idem do nového prostredia, takže som zvedavá, veľa vecí bude pravdepodobne nových.“