Kariéru ukončila ako pravá legenda. Zisk pätnásteho majstrovského titulu Good Angels Košice nepredstavoval iba bodku za fungovaním žlto-modrého klubu v doterajšej podobe, ale aj za športovou kariérou rozohrávačky Zuzany Žirkovej.

Stalo sa tak symbolicky v súboji proti Ružomberku, s ktorým vyhrala dvakrát Euroligu. V rozhodujúcom zápase strelila prvý i posledný kôš a slávnostné strihanie sieťky nemohlo patriť nikomu inému, než rodáčke z Bojníc adoptovanej metropolou východu.

„Na začiatok zápasu som sa ešte sústrediť vedela, ale to posledné striedanie bolo naozaj ťažké. Vtedy som si uvedomila, že je koniec. Každým koncom však začína niečo nové,“ vyslovila sa po svojom poslednom zápase kariéry Zuzana Žirková. Slzy v očiach potláčala len s veľkou námahou. „Je to definitívny koniec. Určite je to tak a určite si ešte všetci poplačeme. Teraz však budeme oslavovať. Som veľmi šťastná, že prišlo toľko ľudí. Vidieť, že toto je športové mesto, kam patrí šport a basketbal obzvlášť.“

Zberateľka veľkých úspechov vybojovala vo svojej kariére aj väčšie víťazstvá, než bolo to stredajšie. Toto však bolo posledné a jeho emotívnosť dupľoval koniec značky Good Angels.

„Každý úspech mal v čase jeho dosiahnutia svoju silu a v tejto chvíli je pre mňa najsilnejší tento. Nikdy som neplakala tak, ako po tomto zápase. Verím, že to tu neskončilo navždy a značka Good Angels raz opäť ožije v plnej sláve,“ zaželala si košická kapitánka, ktorá sa nechce otočiť k šéfovi klubu Danielovi Jendrichovskému chrbtom ani po ukončení kariéry. V budúcnosti by sa mala venovať výchove novej generácie basketbalistiek, no teraz na to ešte nemyslí. „Teraz to musím všetko predýchať, oddýchnuť si a potom sa pôjde opäť do roboty.“

Neodmysliteľnou súčasťou Good Angels bola v posledných rokoch aj Zuzkina dcérka Dorotka. Roztopašné ryšavé dievčatko si po zisku titulu užívalo všadeprítomné farebné konfety a na prvý pohľad netušilo, že jej mama práve obliekla basketbalový dres naposledy.

„Ona si to určite neuvedomovala, ale ja sa veľmi teším, že si tu so mnou takto užívala mnoho krásnych chvíľ. Ak sa rozhodne pre basketbal, tak ju podporím, ale ak si vyberie niečo iné, tak mi to prekážať nebude. Pre mňa je podstatné, aby bola šťastná,“ pridala Zuzana Žirková.

Povedali o svojej kapitánke:

Daniel Jendrichovský, šéf klubu:

„V mojom manažérskom živote neznamená Zuzka ani zďaleka toľko, ako v mojom osobnom živote. Poznám ju od jej pätnástich rokov a už od jej príchodu do Košíc sme si vybudovali vzťah, ktorý sa nedá vysvetliť. Nikdy tu nehrala kvôli peniazom a to srdce, ktoré tu dávala, mi dodávalo energiu do práce. Nebyť nej, skončili by sme už skôr. Som pyšný na to, že sa dala na trénerskú kariéru a ak budeme mať všetci toľko srdiečka ako ona, tak nemám o budúcnosť slovenského basketbalu obavy.“

Peter Jankovič, tréner:

„Končí sa jej hráčska kariéra, ale som presvedčený, že s basketbalom nekončí a zostane pri ňom. Svoje skúsenosti bude dávať deťom. Bola by obrovská škoda, keby osobnosť s takým veľkým športovým srdcom odišla od športu. Jej meno má zvuk v basketbalovom svete.“

Barbora Bálintová:

„Zuzka spravila pre košický i slovenský basketbal veľmi veľa. Bude veľmi ťažké napodobniť alebo prekonať jej výsledky. Je to legenda. Raz však musel prísť aj jej koniec. Ja som rada, že sa rozlúčila takto - s titulom v Košiciach, kde dosiahla veľké úspechy a veľmi veľa spravila pre klub.“

Anna Jurčenková:

„Ukázala presne to, prečo je to naša Zuzka Žirková. Aj v poslednom zápase ukázala srdce a rozlúčila sa krásnym spôsobom. Je to Pani basketbalistka s úžasným čítaním hry a bolo radosťou hrať s ňou.“

Dominika Deptová:

„Pre mňa bolo zážitkom hrať s ňou a byť s ňou na každom tréningu. Je to veľká legenda nášho športu a na našu spoluprácu budem spomínať vždy veľmi rada.“

Kto je Zuzana Žirková:

Rodáčka z Bojníc debutovala v seniorskej reprezentácii ako 17-ročná, keď jej dala šancu trénerka Natália Hejková, ktorá ju v začiatkoch viedla aj v Ružomberku. Žiro, ako znie dlhoročná prezývka osemnásobnej najlepšej basketbalistky SR, absolvovala v drese SR jeden svetový a päť európskych šampionátov a v roku 2000 aj olympiádu v Sydney, na ktorej obsadili so spoluhráčkami siedmu priečku. Počas kariéry hrávala aj v Šoprone, Brne a aj v zámorskej WNBA. Klub Washington Mystics ju draftoval v roku 2003 z celkového 21. miesta a nastúpila zaň v šiestich zápasoch. Trikrát sa tešila z triumfu v Eurolige (1999, 2000, 2006).