Dlhých jedenásť rokov si obliekala dres klubov z Košíc. Teraz ju čaká tretí zahraničný angažmán. Po pôsobení v českom klube KB Brno a nemeckom TSV 1880 Wasserburg odíde Anna Jurčenková z majstrovských Good Angels do poľskej Gdyne. Tridsaťdvaročnú rodáčku z Prešova neteší, že v Košiciach končia oba basketbalové kluby. Slovenská liga podľa skúsenej pivotky príde o veľkú kvalitu.

S akými pocitmi opúšťate košický klub?

„V minulosti som tri roky hrala aj v iných tímoch, nie je to pre mňa úplne nová situácia. Skôr mi je ľúto, že basketbal v Košiciach skončil úplne.“

Čo hovoríte na to, že sa Daniel Jendrichovský, majiteľ Good Angels rozhodol od nasledujúcej sezóny fungovať vo forme akadémie?

„Je to jeho rozhodnutie a určite všetko dobre zvážil. Veľa sme sa o tom rozprávali a chápem prečo sa tak rozhodol, no pre slovenský basketbal je to veľká škoda.“
 
Čo ste prežívali, keď ste sa dozvedeli správu o konci Good Angels?

„Bolo mi to veľmi ľúto. Vedeli sme to už počas finálovej série extraligy, takže sme sa museli ešte sústrediť na ukončenie sezóny. V Košiciach som strávila veľa rokov svojho života, takže sa mi za mestom bude cnieť. Celkovo to je veľké mínus.“

Môžeme povedať, že sa pre vás skončila jedna kariérna kapitola. Aké spomienky budete mať na Košice?

„Krásne. Zažila som tam veľa pekného. Boli aj ťažké chvíle, ale na tie človek zabúda. V Košiciach som bola od pätnástich rokov a boli to krásne roky života. Spoznala som tam veľa nových ľudí, basketbalovo som sa posunula, takže spomínať budem len v dobrom.“

Máte nejaký najkrajší prípadne najhorší moment, ktorý vám utkvel v pamäti počas pôsobenia na východe Slovenska?

„Neviem zhrnúť do jedného bodu, čo bolo najlepšie a čo najhoršie. Každý titul, ktorí sme získali bol krásny bez ohľadu na to, či bol prvý alebo posledný. Nemôžem vybrať len jednu vec. Nevediem si rebríček.“  

V Košiciach končia oba basketbalové kluby. Ako to vnímate?

„Je smutné, že končí aj mužský basketbal, pretože ľudia boli zvyknutí, že mali kam ísť za športom. Bude to chýbať nielen v Košiciach, ale aj na celom Slovensku. Kvalita bola v oboch tímoch.“

Celkovo šport v meste tápe. Skončil basketbal, upadá futbal a ani hokej už nie je to, čo býval. Myslíte si, že sa s tým dá niečo robiť?

„Podľa mňa existujú spôsoby, ako sa to dá zvrátiť, len k tomuto problému by sa musel inak postaviť štát. Problémy sú na celom Slovensku, nielen v Košiciach. Možno tam sa teraz táto téma otvorila viac. Som zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať a dúfam, že sa niečo zmení. Myslím si, že šport je dôležitá aj pekná súčasť života a zánik basketbalových klubov v Košiciach bude citeľný.“

Prijali ste ponuku z poľskej Gdyne. Ako sa zrodila nová spolupráca?

„Ozvali sa mi z klubu a na podmienkach a ostatných záležitostiach sme sa dohodli veľmi rýchlo. Pre mňa to bola zaujímavá ponuka, keďže poľská liga i klub majú veľkú kvalitu. Kontrakt sme podpísali na sezónu.“

Mali ste aj ponuky z iných klubov?

„Z Gdyne ma oslovili dosť zavčasu, takže vtedy sa ešte ďalší záujemcovia nehlásili.“

Prečo ste sa rozhodli práve pre poľský tím? Nechceli ste si počkať na prípadné ďalšie ponuky?

„Majú za sebou zaujímavú sezónu. Poznám niekoľko ľudí, ktorí v klube pôsobia. Hrala tam moja bývalá spoluhráčka z Good Angels Ivana Jalčová, od nej som mala dostatok informácií. Ponuka ma celkovo zaujala, klub je kvalitný, dobre v ňom pracujú a poľská liga je momentálne jedna zo štyroch najlepších v Európe. Nebojím sa, že by som tam odohrala málo dobrých zápasov. Povedala som si, že na čo budem čakať, keď mi toto prišlo dostatočne lákavé.“

V klube budete pôsobiť aj so spoluhráčkou z Good Angels Barborou Bálintovou. Zohral aj tento fakt nejakú rolu v tom, že ste prijali ponuku z Gdyňe?

„Ja som sa s klubom dohodla skôr než Barča, takže som v tej chvíli ešte netušila, že sa tam znovu stretneme. Každopádne, som rada, že sa na spolupráci dohodla aj ona. Vždy poteší, keď má človek v zahraničnom klube niekoho blízkeho, s ktorým dobre vychádza a je z tej istej krajiny.“

Rozprávali ste sa už o spoločnom pôsobení v poľskom klube?

„Už sme o tom hovorili. Uvidíme, aké podmienky a situácia tam bude. Verím však, že nám to spolu pôjde ľahšie.“

Máte predstavu o tom, aký basketbal sa nielen v tíme, ale celej poľskej lige hrá?

„Myslím si, že je to podobné ako na Slovensku. Majú však viac kvalitnejších tímov a vyrovnanejšie zápasy, čiže nebude to tak, ako sme boli zvyknutí v Košiciach, že okrem pár výnimiek sme vedeli, že to stretnutie vyhráme. Bez urážky ostatných tímov, ale tak to bohužiaľ bolo. V Poľsku je to vyrovnanejšie, takže očakávam, že každý zápas bude náročný a zaujímavý.“

Je niečo, z čoho máte strach? Predsa len, idete do nového pôsobiska.

„Nemám strach, skôr pre mňa bude náročné cestovanie. Gdyňa je na severe Poľska a všade sa pôjde veľmi dlho. Cesta autobusom je pre mňa nepohodlnejšia, keďže mám skoro dva metre. Sedieť v ňom šesť až desať hodín a potom sa rozbehnúť nie je zábava. Následne rovnaká cesta späť... Kto nezažil, nevie aké to je. Dlhé cestovanie si však zvyčajne krátim čítaním kníh.“

Čo vy a reprezentácia? Uzavreli ste už túto kapitolu alebo by ste si ešte niekedy rady obliekli slovenský dres?

„Na posledný zraz ma síce pozvali, ale vtedy som nemohla prísť. Uvidím, čo bude nabudúce. Momentálne sa k tomu neviem vyjadriť. Ak by som ešte dostala pozvánku, tak ju zvážim na základe situácie a pocitov v klube a rozhodnem sa, či do toho ešte pôjdem alebo nie.“