Michaela Balážová odohrala za extraligové Young Angels Košice v tejto sezóne viac zápasov, ako za predchádzajúci rok a pol dohromady. Devätnásťročná krídelníčka je na basketbalovom Slovensku známa skôr ako Miki. Na poslednom turnaji Európskej basketbalovej ligy žien v ruskom Rostove sa ukázala výnimočným výkonom, keď konto súpera zaťažila 23 bodmi. Ešte pred rokom si však vôbec nebola istá, či si znovu zastrieľa. Na Mikuláša pred rokom jej dávali po viac ako 20 týždňoch z ruky dole fixačnú ortézu. Po plastike pravého, streleckého zápästia, pevne verila, že ruku rozhýbe a svoj milovaný basketbal si ešte zahrá.

Celý príbeh komplikovaného a dlhého zranenia sa začal na jednom tréningu v Piešťanoch. ,,Spoluhráčka na mňa spadla a celým telom mi priľahla ruku. Bolesť, ktorú som vtedy zažila, sa vracala počas celej sezóny. Doktori si mysleli, že mám v ruke len zápal, ktorý sa vylieči a ruka bude v poriadku. Celé by som to popísala ako dlhodobý proces preťažovania, ktorý viedol až k nemilému zisteniu. Jedného dňa, po dlhej dobe trápenia, mi na magnetickej rezonancii zistili, že mám roztrhnuté väzy v zápästí. Ako bonus, že jedna kvázi platnička, tiež neplní svoju funkciu a treba všetko prišiť na svoje miesto,”začala rozprávanie usmievavá Miki.

Operáciu zápästia absolvovala v súkromnej nemocnici v Šaci, na konci minulého leta. ,,Bolo to 17. augusta. Tie dátumy si športovec väčšinou zapamätá.” Ako sa však dostala z Piešťan na východ Slovenska, do Košíc?

Pred prestupom do Young Angels Košice bola súčasťou tímu Piešťanských Čajok, ktorý jej už v pätnástich rokoch dal možnosť okúsiť veľký basketbal. ,,Za túto príležitosť som klubu nesmierne vďačná, pretože som v Piešťanoch spoznala kopec skvelých ľudí a do života mi to dalo viac, ako som si dokázala predstaviť. Po troch rokoch som však cítila, že ma basketbal už nenapĺňa ako kedysi a že ak chcem ďalej pokračovať, musím znovu nájsť chuť a radosť zo športu. Cítila som potrebu zmeny.”

Miki v tom čase vypršala zmluva, dlho sa trápila so zranením a nevedela, kam sa pohnúť. ,,V tejto situácii mi pomocnú ruku podali ľudia okolo košického basketbalu, ktorým som za to nesmierne vďačná. Napriek tomu, že môj návrat na palubovku bol jeden veľký otáznik a vlastne vôbec nebolo isté, či budem môcť basketbal plnohodnotne hrať, sa mi rozhodli pomôcť. Doktorom a vedeniu klubu patrí moje veľké ďakujem.”

Keďže plastika zápästia nebola vôbec jednoduchá, po operácii čakala Miki ešte dlhá rekonvalescencia a náročná rehabilitácia. Po zákroku musela nosiť tri mesiace vysokú dlahu siahajúcu až nad lakeť, následne šesť týždňov kratšiu dlahu a potom ešte pár týždňov ortézu. Tú dala dole pred rokom, na Mikuláša. Po dlhodobej fixácii bolo ruku treba rozhýbať. ,,Zo začiatku som sa trápila aj s tými najmenšími pohybmi. Postupne som ju rozcvičovala a opäť si zvykala na to, že ju môžem bez obáv používať. Neskôr ju aj pripraviť na to, aby bola schopná zvládať fyzickú záťaž.”

Po dlhej dobe bez pohybu bolo potrebné kvalitne pripraviť na tréningový proces celé telo. ,,S tým mi veľmi pomohol kondičný tréner Marek Mikletič,” s vďakou v hlase dodáva študentka európskej verejnej správy na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Od operácie po prvý zápas prešlo presne 399 dní. Počas dlhých a komplikovaných zranení je dôležitá aj psychická stránka športovca. Dokázala Miki celú dobu veriť, že sa k basketbalu bude môcť plnohodnotne vrátiť? ,,Na začiatku som si povedala, že to už nemám ako ovplyvniť a že bez ohľadu na výsledok bude všetko tak, ako má byť. Že sa jednoducho stane, čo sa má stať. Bola som ale pozitívne naladená a nepripúšťala som si možnosť, že by som sa už nemohla k basketu vrátiť. Takže áno, verila som v to celú dobu.”

Po dlhej zápasovej prestávke si počas minulej sezóny zahrala 8 zápasov v juniorskej lige. Po letných majstrovstvách Európy U20 a náročnej letnej príprave sa naplno rozbehol zápasový kolotoč aktuálnej sezóny. ,,Na ihrisku sa už cítim dobre. V družstve sme vytvorili super kolektív a keďže sme všetky mladé hračky, zbierame cenne zápasové skúsenosti a učíme sa brať na seba zodpovednosť aj v ťažkých zápasoch. Samozrejme, veľmi veľa vecí treba doladiť, ale postupne malými krokmi získavame každá väčšiu istotu, či už sme niektoré po zranení alebo nie.”

Krídelníčka Young Angels Košice si extraligové pôsobenie v novom družstve pochvaľuje. Aj keď v súčasnosti so zápästím dlhotrvajúce problémy nemá a ani ju nebolieva, pri údere či páde sa dobre známa bolesť vracia. ,,Akonáhle dostanem do ruky tvrdý úder, trvá niekedy pár hodín, alebo dní kým sa upokojí. Už som sa naučila odhadnúť, čo na ňu platí a viem sa s tým lepšie vysporiadať.”

Zápästie na streleckej ruke našťastie funguje ako má aj po operácii. ,,Pri dlhších vzdialenostiach nepociťujem žiadny rozdiel, ale pri streľbe spod koša mi cit občas trošku chýba. Snažím sa na to zvyknúť a prispôsobiť sa.” Vyzerá to tak, že sa Miki celkom dobre prispôsobuje. Svedčí o tom aj spomínaný výkon v poslednom zápase Európskej ligy žien. ,,Myslím, že je to môj rekord s novým zápästím. Samozrejme ma teší, že som mohla pomôcť tímu k dôležitému víťazstvu aj takýmto spôsobom, no oveľa väčšiu radosť mi robí, že sme vyhrali dôležitý zápas a sme tak stále v hre o miestenku do play-off.”

Basketbalovým cieľom pozitívne naladenej Miki je hrať basketbal, kým ju bude baviť a napĺňať. ,,Zranenie zápästia mi potvrdilo moje pravidlo, že v živote nič dlhodobejšie neplánujem a že akokoľvek je, tak nakoniec bude dobre.”