Trénerovi basketbalistov Lučenca Petrovi Jankovičovi, ktorý získal renomé najmä z pôsobenia v ženskom euroligovom tíme Good Angels Košice, sa mimoriadne darí. Lučeneckí basketbalisti, ktorý vlani ako nováčik v najvyššej súťaži skončili na poslednom mieste, predvádzajú pod vedením košického rodáka skvelé výkony.

Uplynulý víkend si pripísali cenný triumf nad lídrom súťaže Interom Bratislava a hoci v poslednom kole podľahli Handlovej na jej palubovke, aktuálne im patrí tretia priečka. Jankovič bol navyše vybraný ako hlavný tréner v rámci All-Star zápasu Slovenskej basketbalovej ligy, kde bude viesť výber Slovákov, ktorý si zmerajú sily s legionármi.

Triumf nad Interom bola dvojsečná zbraň

Lučenec má pod trénerskou taktovkou Petra Jankoviča v aktuálnom súťažnom ročníku bilanciu 7 víťazstiev a 5 prehier. Už teraz majú na konte o jeden triumf viac ako v celej vlaňajšej sezóne.

„S doterajšími výkonmi prevláda spokojnosť. Dosiahli sme niektoré veľmi dobré výsledky, aj keď samozrejme stále je na čom pracovať,“ povedal Jankovič.

Po domácom triumfe 87:73 nad úradujúcim majstrom Interom Bratislava prišla v Handlovej studená sprcha po prehre 76:100.

„Víťazstvo nad Interom bola pre nás dvojsečná zbraň. Na jednej strane nám to pomohlo získať väčšie sebavedomie, ale v Handlovej sme sa veľmi rýchlo vrátili späť na zem. Proti Interu sme predviedli naozaj vynikajúci výkon, udržali sme ich na 73 bodov a za to si chlapci zaslúžili pochvalu. Zrejme si ale mysleli, že to už ďalej pôjde samo. Musíme sa vrátiť k basketbalu, aký sme predvádzali predtým,“ uviedol Jankovič.

All-Star zápas vníma ako poctu

Poctivá práca v Lučenci priniesla košickému rodákovi možnosť viesť z pozície trénera slovenský výber na All-Star zápase, ktorý sa uskutoční 18. decembra v Leviciach.

„V prvom rade je to pre mňa veľká česť a pocta, že som sa dostal do hľadáčika organizátorov All-Star zápasu. Som veľmi vďačný za to, že ma vybrali ako hlavného trénera. Myslím, že som aj za pomerne krátky čas ukázal, že basketbalu trochu rozumiem.“

Zdá sa, že návrat od ženského basketbalu k mužskému Jankovičovi vyšiel podľa predstáv.

„Zatiaľ je priskoro na hodnotenie. Zobral som to tak ako to je a ako sa situácia vyvinula. Basketbal je všade rovnaký, nevidím obrovský rozdiel medzi mužským a ženským.“

S Jendrichovským má nadštandardný vzťah

Ešte pred podpisom zmluvy s Lučencom pripadal do úvahy aj návrat Jankoviča domov do Košíc, kde sa mohol venovať mládeži Young Angels.

„Košice sú môj domov, v mojom srdci majú špeciálne miesto. Navyše môj vzťah s Danom Jendrichovským, s ktorým sme sa poznali už pred mojím pôsobením v Good Angels, je veľmi korektný až nadštandardný a stále ostávame v kontakte. Už keď som odchádzal trénovať do Maďarska mi Dano vravel, že stále sa mám kam vrátiť a ja som mu za to veľmi vďačný.“

Počínanie Young Angels v extralige pozorne sleduje nielen z dôvodu, že je asistentom trénera pri ženskej reprezentácii.

„Vždy keď som doma a mám možnosť ísť na zápas, stále rád prídem do haly. Som stále v kontakte aj so Zuzkou Žirkovou či Radkom Dvorščákom, dokonca aj s naším masérom Bohušom. Sú to kamarátstva na celý život,“ povedal Jankovič.

V Košiciach sa učil od Kováčika

V Košiciach začínal svoju trénerskú kariéru spolu s Marošom Kováčikom. Skúsenosti, ktoré nazbieral v Eurolige, FIBA Cupe a ďalších európskych súťažiach môže teraz zužitkovať aj v mužskom basketbale.

„Pamätám si, že keď sme prišli s Marošom do Košíc, boli sme obaja ešte veľmi mladí a hneď prvý rok sme dokázali dosiahnuť veľmi dobré výsledky. Ja som vďačný na jednej strane Danovi Jendrichovskému, že nám dal príležitosť a na druhej strane Marošovi, že som sa mohol od neho učiť,“ uviedol Jankovič a dodal:

„Za šesť rokov pôsobenia v európskych súťažiach som nazbieral skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie. Aj vďaka tomu teraz v niektorých situáciách dokážem zareagovať úplne inak. Raz by som si veľmi rád opäť zahral v európskych súťažiach, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“

Všetky sezóny, ktoré v metropole východu strávil, boli niečím výnimočné, no rád spomína najmä na tie posledné.

„V pamäti mi utkvel turnaj Východoeurópskej ligy žien v Rige, kde sme obhájili titul víťazstvom vďaka poslednej strele. Všetko tam do seba zapadlo tak ako malo. Myslím si ale, že každé jedno víťazstvo sme si vážili a vždy sme sa pozerali v prvom rade na seba a nehľadali príčiny neúspechu niekde inde. Súhra medzi realizačným tímom a hráčkami bola na vysokej úrovni a hoci sa to zdá jednoduché, bolo za tým veľa práce.“