V lietadle si pýtam sedadlo pri východe, vraví. Kvôli svojej výške si občas udierala hlavu v električke. Hoci v bežnom živote sa musí častejšie zohýnať, pod basketbalovými košmi dokáže 196 cm využiť vo svoj prospech. Bývalá dlhoročná slovenská reprezentantka a v súčasnosti opora Young Angels Košice Anna Jurčenková patrí k najskúsenejším hráčkam ženskej extraligy, v ktorej momentálne niet vyššej basketbalistky. V mladom tíme odovzdáva svojim spoluhráčkam bohaté skúsenosti, ktoré zbierala v košickom drese v Eurolige, či v iných európskych súťažiach. Na svojom konte má 12 titulov majstra Slovenska a na najvyššie méty dosiahla na klubovej úrovni aj v Nemecku a naposledy v Grécku. Po skončení aktívnej kariéry by sa chcela venovať oblasti financií a bankovníctva, ktoré vyštudovala.

S Jalčovou sú dobré kamarátky

V Young Angels Košice si Jurčenková postupne zvyká na novú rolu, keď je jednoznačne najskúsenejšou hráčkou tímu. „Je to pre mňa nová skúsenosť a stále sa v tom hľadám. Mám za sebou už množstvo odohraných rokov a pokiaľ sa dá, veľmi rada mladým hráčkam poradím. Na druhej strane aj ja sa môžem naučiť niečo od nich. Sú plné dravosti a elánu, takže navzájom si máme čo odovzdať,“ povedala Anna Jurčenková. Asistentkou trénera Radka Dvorščáka je v tíme Ivana Jalčová, ktorá spolu s Jurčenkovou odohrala niekoľko sezón. Ako ju vníma v novej roli? „Priznám sa, že sa na tom dosť bavíme. Sme veľmi dobré kamarátky. Uvedomujeme si vek aj to, kde sme sa postupne dopracovali. Máme spolu otvorený vzťah. Podobne to mám aj s Radkom. Navzájom spolu veľmi dobre vychádzame,“ uviedla Jurčenková.

Trénerstvo ju neláka, Žirkovej drží palce

Ďalšou bývalou spoluhráčkou Jurčenkovej, ktorá sa dala na trénerskú kariéru, je Zuzana Žirková. V súčasnosti zažíva ako asistentka Petra Jankoviča v Lučenci, ktorý hrá mužskú extraligu, skvelý štart do sezóny. So štyrmi výhrami sú lučeneckí basketbalisti na čele súťaže. „So Zuzkou aj Peťom Jankovičom som v kontakte. Navzájom sa podpichujeme, povzbudzujeme a držíme si palce. Mám veľkú radosť, že sa im tak darí,“ skonštatovala Jurčenková, ktorá zatiaľ nemá ambície stať sa po skončení aktívnej kariéry trénerkou. „Priznám sa, že ma to momentálne neláka. Viacerí ľudia mi vraveli, že by som sa na to hodila, ale ja sa zatiaľ ako trénerka nevidím. Už by som sa tomu musela začať venovať. Sú na to potrebné rôzne licencie a školy.“ Jurčenkovú to viac láka do úplne inej oblasti mimo športu. Chcela by sa venovať tomu, čo vyštudovala. „Rada by som pokračovala v štúdiu ekonómie a bankovníctva. Stále ma to baví. Síce som to vyštudovala, ale je to už pár rokov dozadu. Potrebovala by som sa tomu venovať nanovo.“

Keď vedeli, že vyhrajú, basketbalom sa bavili

V extralige sú často zápasy, v ktorých sa prejavia priepastné rozdiely medzi družstvami. Výsledky končia aj rozdielom o 60 a viac bodov. Môže to dať niečo hráčkam na jednej či druhej strane? „Je to asi otázka na mladé dievčatá, ktoré tak vysoko prehrávajú. Aj Košice sú v inej pozícii ako v minulých rokoch. Skôr už hráme vyrovnané partie. Uvidíme, ako to dopadne, keď sa stretneme s Ružomberkom alebo Piešťanmi. Mne sa to ťažko hodnotí, pretože som nebola nikdy v pozícii, žeby sme prehrávali o 50 bodov. Verím ale, že aj také zápasy sa prejavia u mladých dievčat, ktoré potom hrajú vo svojich kategóriách, kde môžu dominovať,“ povedala Jurčenková a dodala: 
„Na druhej strane, my sme občas boli v pozícii, kedy sme vysoko vyhrávali. Boli to časy, keď sme ešte pôsobili v Eurolige a keď prišiel ľahší zápas v domácej súťaži, bol to pre nás tak trochu oddych a skôr sme sa basketbalom bavili. Vedeli sme, že by sme mali vyhrať a skúšali sme veci, ktoré sme v ťažkých dueloch nemohli.“

Problémom v športe sú financie

Basketbal, ale aj iné loptové športy na Slovensku, stagnuje. Do ženskej extraligy sa na poslednú chvíľu prihlásili dve družstvá, inak by mala len šesť účastníkov. „Problém vidím vo financiách, a najmä v podpore športu od štátu. Zákon o športe navyše niektoré veci skomplikoval. Klubom sa ťažko pracuje, keďže ledva prežívajú. Šikovné hráčky odchádzajú do zahraničia, kde sa basketbalom vedia uživiť. Niektoré si možno vyberú inú cestu a idú radšej do klasickej práce, kde si môžu zarobiť. Myslím si, že aj v ostatných športoch je situácia podobná a aj tam chýbajú financie.“ Podarí sa v blízkej dobe odraziť od dna, alebo si na zlepšenie situácie budú musieť kluby ešte počkať? „Myslím si, že kvôli koronakríze to bude opäť trvať o pár rokov dlhšie, kým sa niečo reálne zmení,“ zamyslela sa Jurčenková.

Keď začínala kariéru, liga bola kvalitnejšia

Jurčenková debutovala v extralige ako 17-ročná v drese Cassovie Košice. „Spomínam si, že som predovšetkým získavala skúsenosti od starších hráčok. Počas zápasov sa mi sem tam ušla nejaká minúta na palubovke. Viem, že nás mladých bolo vtedy v tíme len zopár. Od každej spoluhráčky som sa snažila niečo naučiť. Ťažko spomenúť jednu konkrétnu, ktorá mi toho dala najviac.“ Prvým trénerom prešovskej rodáčky bol Vladimír Daňo. V Košiciach sa jej následne ujal Vladimír Karnay. „Práve pán Karnay ma dotiahol do Košíc. V Cassovii som za krátke obdobie zažila viacero trénerov. Pomerne často sa tam obmieňali.“ Ženská extraliga mala v tých časoch vyššiu úroveň a bola aj divácky atraktívnejšia. „Zápasy boli vyrovnanejšie a asi, bohužiaľ, aj kvalitnejšie. Málokedy sa stávalo, žeby v tímoch hrali už mladé kadetky. V tých časoch si hráčky museli naozaj zaslúžiť, že sa ocitli medzi ženami. Úroveň bola neporovnateľná. Teraz sú, chvalabohu, aspoň nejaké tímy, hoci v nich pôsobí veľa mladých hráčok.“

Učila sa od McCarvillovej a Dupreeovej

Na svoj prvý majstrovský titul zo sezóny 2003/2004 Jurčenková zrejme nikdy nezabudne. „Pre Good Angels to bol prvý titul v histórii. Aj s ďalšími mladými hráčkami sa smejeme, keď na to spomíname. Veľa minút sme totiž na ihrisku nestrávili, ale ako mladé sme oslavovali veľmi intenzívne,“ zaspomínala Jurčenková. V košickom tíme sa v priebehu sezón vystriedalo veľké množstvo legionárok. Ktorá z nich zanechala u Jurčenkovej najväčší dojem? „Hráčkou, ktorá vedela výborne pobaviť, ale zároveň vynikala aj svojou hrou, bola Janel McCarvillová. V Košiciach ju milovali všetci. Vedela urobiť fantastickú šou. Na druhej strane, rozvážnou hrou a pokojom aj vo vypätých momentoch, sa vyznačovala Candice Dupreeová. Bola to pani hráčka, ktorá situácie zvládala s prehľadom. Obe hrali na mojej pozícii pod košom, takže som ich vnímala asi viac. Myslím si ale, že v Košiciach sme mali vždy šťastie na výborné legionárky, či už po hernej alebo ľudskej stránke.“

Brno je jej srdcovka

Zahraničné skúsenosti začala Jurčenková zbierať v českom Brne, na ktoré má najkrajšie spomienky. Pôsobila aj v Nemecku, Poľsku či Grécku. „V Brne som hrala prvýkrát v kariére vonku. Bola som mladšia a celkovo som to vnímala inak ako potom moje ďalšie angažmány. V Gdyni aj v Olympiakose sa mi hralo veľmi dobre. Všade som zažila pekné aj horšie veci. Prevládajú však pozitívne spomienky. Brno je ale moja srdcovka. Nebola tam jazyková bariéra. Zároveň to bola podobná mentalita ako máme my. S dievčatami, s ktorými som vtedy hrala, mám doteraz výborne vzťahy. Každý rok v lete sa tam snažím ísť aspoň na pár dní,“ povedala Jurčenková. V zahraničí majú hráčky možnosť zarobiť viac ako na Slovensku, no neplatí to všade. „Záleží od klubu, kde sa dostanete. Ani ja som nebola vždy v tímoch, kde by som mala lepšie podmienky ako na Slovensku. Neznamená to, že ak tím hrá v kvalitnej lige, sú tam automaticky skvelé podmienky. Sú veľké kluby, ktoré majú každú sezónu v kádri zvučné mená, a tie sú podmienkami niekde úplne inde. Ide prevažne o ruské či turecké tímy.“

Občas narazí hlavou do lampy

Finančné rozdiely medzi mužskou a ženskou ligou sú podľa Jurčenkovej stále obrovské. Ani reprezentantka si nedokáže počas kariéry zarobiť tak, aby mohla žiť bezstarostný život. „To sa nedá ani len porovnávať. Mužská liga je niekde úplne inde z hľadiska financií. Možno, ak by som hrala za Jekaterinburg, už by som bola za vodou. Nevravím, že by som si za tie roky niečo nenašetrila, ale určite to nie je tak, že by som odteraz už nemusela nič robiť,“ pousmiala sa Jurčenková. V basketbale jej výška 196 cm výrazne pomáha, no v osobnom živote občas môže narobiť problémy. „Za tie roky som si už zvykla. Občas sa mi ale stane, že si nevšimnem v podniku nejakú lampu a narazím do nej hlavou. Inak si už ale dávam pozor a automaticky, napríklad, keď idem do dverí, sa skloním. Nemala som rada električky, pretože tam boli niektoré tyče dosť nízko a človek sa im pri návale ľudí nestihol vyhnúť. Občas sa aj na ulici za mnou obzerajú, pretože je to pre mnohých nezvyk vidieť vysokú ženu. U mužov sú na to viac zvyknutí. V Košiciach už žijem dlhé roky, ale stále sa nájde dosť ľudí, ktorých moja výška zrejme prekvapí.“

Basketbal si doma užíva

Neľahkú situáciu zažíva Jurčenková aj pri cestovaní lietadlom. „Keď cestujem menšími lietadlami, musím byť občas zohnutá a ani na nohy to nie je pohodlné. Vždy, keď to bolo možné, vypýtala som si sedadlo blízko exitu. Ja sama sa nemám na čo sťažovať, keď si spomeniem na chlapov, ktorí majú cez dva metre. Neviem si predstaviť, ako tam dokážu sedieť oni.“ Ku reprezentácii, v drese ktorej si zahrala na viacerých vrcholových podujatiach, mala vždy Jurčenková výnimočný vzťah. „Od 15 rokov som mala leto vždy spojené s reprezentačnými povinnosťami. Bola to pre mňa súčasť života a chodila som tam veľmi rada. Zažila som viacerých trénerov aj hráčky, ktoré sa v priebehu rokov menili. Vždy sme sa tam zišli tie najlepšie zo Slovenska a reprezentovali sme našu krajinu. Každý úspech, ktorý sme dosiahli mal pre mňa veľké čaro.“ Ak by prišla dobrá ponuka zo zahraničia, Jurčenková by ju zvážila, no momentálne je spokojná Košiciach, kde strávila väčšinu svojej kariéry. „Vzhľadom na súčasnú situáciu to nevyzerá, žeby sa nejaká ponuka mohla objaviť. Možno až po novom roku. Zatiaľ som teda v Košiciach a dúfam, že čo najviac pomôžem tímu. Ak by som mala ukončiť kariéru tu, určite sa tomu nebudem brániť. Hrám doma a mám z toho iný pocit, ako keď som niekde v zahraničí. Veľkým pozitívom je, že tu mám blízko rodinu a známych. O to viac si basketbal užívam.“