Basketbalistky Young Angels Košice majú za sebou poriadne turbulentnú sezónu. V Niké extralige obhájili bronz, vo Federálnom pohári skončili druhé, v Slovenskom pohári tretie a účinkovanie v medzinárodnej EWBL nedokončili aj napriek postupu do play-off fázy.

„Uhrali sme to, čo sme uhrať mali. Z tohto pohľadu sme spokojní,“ pustil sa do hodnotenia sezóny 2021–22 generálny manažér košického klubu Daniel Jendrichovský.

Napriek celkovej spokojnosti v ňom prevláda aj pocit nenaplneného potenciálu. Výkony z januára a februára totiž dávali Young Angels nádej na ešte lepšie extraligové umiestnenie.

„Preto ma mrzí semifinálová séria proti Piešťanom, v ktorej sme chceli ukázať viac. V januári sme ich totiž zdolali dvakrát, v rámci Federálneho pohára sme zdolali Ružomberok. Ak by sme teda v semifinále uhrali aspoň jedno či dve víťazstvá, tak by som hodnotil sezónu ako veľmi úspešnú. Takto máme tretie miesto a musíme si ceniť aj to. V Banskej Bystrici sa totiž začalo pracovať profesionálne a momentálne majú lepšie podmienky ako my,“ pokračoval Jendrichovský.

Dramatizácia semifinálovej série proti Piešťanom bola iste v silách žlto-modrého tímu a Anjelky mali k víťazstvu blízko hlavne v druhom súboji série, v ktorom premárnili 21-bodový náskok. Zdolať Čajky trikrát však bolo nereálne.

„Nemyslím si, že sme momentálne pripravení bojovať o finále,“ priznal šéf Young Angels, podľa ktorého je teraz prvoradé vytvoriť dostatočne kvalitný slovenský základ tímu. „Až potom môžeme uvažovať o zisku kvalitných legionárok. Určite nevylučujem možnosť, že opäť angažujeme mladé hráčky, ktoré si prídu urobiť meno za pár drobných. Pár rokov však ešte musíme byť trpezliví. V našej Akadémii je veľmi veľa talentu a potrebujeme iba zázemie. Už prechod do Šace bol takmer nezvládnuteľný a sťahovanie bolo veľkým zhonom. V čase posledného zápasu nám už búrali halu a v tej novej ešte nebolo pripravených veľa vecí. Len vďaka KSK a jeho investícii do haly v Šaci sme to napokon mohli zvládnuť a nedošlo k čiernemu scenáru. Pokojne to totiž mohlo dopadnúť aj tak, že by nastal 15. februára koniec nášho ženského basketbalu.“

Zvýšené očakávania boli spojené hlavne v spojitosti so ziskom trojice amerických hráčok. Channon Flukerová a Valerie Higginsová pôsobili v tíme Young Angels od úvodu sezóny, neskôr sa pridala aj Keri Jewett-Gilesová. Po ich príchode sa však akoby pozastavil rast niektorých slovenských hráčok.

„Channon i Valerie si sem prišli urobiť meno. To sa obom určite podarilo a ich čísla boli také, že si nájdu angažmán v Európe bez problémov. Zisk Keri predstavoval vabank, ktorý by som už možno teraz neurobil. V tom čase nám však tieklo do topánok, veď na Federálnom pohári sme mali k dispozícii šesť hráčok. Mali sme problém na rozohrávke a preto sme získali Jewett-Gilesovú. Bol to zásah do zostavy, ktorý bol nebezpečný a vytvorením trojčlennej americkej osi nám vypadol prínos slovenských hráčok,“ priznal Jendrichovský, podľa ktorého však išlo o logický následok vzniknutej situácie. „Inak sa hrá, ak to stojí na vás, alebo iba podávate lopty Američankám. Teší ma však napríklad spôsob, akým zvládla prechod z juniorského basketbalu Emma Dulovičová. Aj v ostatných Slovenkách je výrazne väčší potenciál, ako ukázali. V klube si to zhodnotíme a zanalyzujeme si, prečo nenastalo medzi cudzinkami a našimi hráčkami väčšie prepojenie. Dôvodom rozumieme, ale musíme urobiť všetko preto, aby to vyzeralo v novej sezóne lepšie.“