Ak by spoluzakladateľ košického mládežníckeho basketbalového klubu Young Angels Academy bol vianočný stromček, tak počas štvrtého piatku tohtoročného septembra by žiaril šťastím a jeho okolie by híkalo prekvapením nad darčekmi, ktoré by rozdal doslova všetkým.

Keby spoluautor historicky najväčších úspechov, aké sa kedy pod deravými košmi v metropole východu za ostatné (takmer) štvrťstoročie zrodili, bol Ústavou SR, tak predposledný piatok deviateho mesiaca tohto roka by bol jeho "Deň", oslavovali by sme štátny sviatok a tešili sa najmä z predĺženého víkendu.

No a v prípade, že by prvý muž košického basketbalu bol napríklad ministrom financií, tak každému z nás by poslal žreb do nejakej sakra drahej lotérie, kvôli napísaniu aspoň jedného statusu by si aj konto na fejsbuku založil a popri ceste z Košíc do Novej Ľubovne by vysadil aleju z palmičiek.

Veď 50-ky sa človek nedožije každý deň a ani statný Goral zo Zamaguria polstoročnicu neoslavuje každý druhý rok. Jednoducho, 23. septembrový deň roku 2022 nie je pre generálneho manažéra Young Angels Academy DANIELA JENDRICHOVSKÉHO dňom tuctovým.

Čašou perlivého moku, nejakou sladkou dobrotou – také on môže – a v spoločnosti tých, ktorí mu pomáhajú hýbať so žlto-modrou károu, bude môcť osláviť svoj výnimočný deň. Trochu pospomínať, sčasti zbilancovať, no najmä stále plánovať niečo nové.

Práve to mu vždy šlo najlepšie. Neustále sa snažil byť aspoň o dva kroky pred konkurenciou, vždy myslel vo variantoch a mať pripravený plán B bolo základným kameňom každej jeho taktiky. Nech už išlo o biznis, športovú diplomaciu, alebo basketbal ako taký vo všetkých jeho rovinách.

A nemožno sa tomu ani čudovať. Veď týmto športom žije jeho rodina – manželka Hanka, bývalá dlhoročná opora (nielen) Košíc a trénujúca prezidentka akadémie, dcéra Miška – odchovankyňa Young Angels, ktorá si v súčasnosti brúsi basketbalové ostrohy počas vysokoškolského štúdia v zahraničí a syn Lukáš – hráč košického RIM Basketu, ktorý tatkovi v predvečer narodenín venoval 14 bodov a 5 doskokov dosiahnutých v zápase kadetskej "euroligy".

No a potom je tu jeho "žlto-modrá rodina". Jej prostredníctvom si DANO, ako nášho oslávenca volajú občas aj tí, ktorých on vidí prvýkrát v živote, adoptoval bezmála 250 basketbalových princezničiek, ovečiek, dušičiek, kvetiniek, slečien, či dám.

Aj v tej najlepšej rodine jej hlava občas zvýši hlas, či zlovestne zdvihne obočie. Nikdy sa tak nedeje bez príčiny a už vôbec nie preto, že by tatko takto vyjadroval nezáujem o svoje ratolesti. Práve naopak. I basketbalový ocino DANO kričí iba vtedy, keď musí a robí tak preto, že svoje deti má nadovšetko rád.

A tie má náš DANO rád aspoň tak, ako samotný basketbal. A naša "žlto-modrá rodina" má rada nášho DANA. Aj keď ho občas nevie vystáť a niekedy jej lezie na nervy. No len málokto mu dokáže konkurovať v nasadení, vytrvalosti a oduševnení s akými sa vrhá do každej jednej činnosti.

Preto klub Young Angels Košice praje svojmu DANOVI, aby mu tá energia, húževnatosť i elán vydržali ešte dlhé roky. My ho zatiaľ budeme provokovať, pokúšať a dráždiť. Ale to len preto, aby sme ho udržali v permanentnom nasadení a dokázali mu platnosť povestného „Co se škádlívá, to se rádo mívá“.

On za to na nás sem-tam nakričí, alebo sa škaredšie pozrie. Všetci vtedy budeme vedieť, že je všetko presne tak, ako má byť a že nás stále má rád. A takto to chceme ešte veľmi dlho. Preto...

ŽIVIÓ, NA ZDRAVIE, MNOGA LETA a VŠETKO NAJLEPŠIE, MILÝ DANO!!!