Dirigentka Delty I.C.P. Slávka Frniaková vo včerajšom stretnutí vzala taktovku pevne do svojich rúk. Spolu s Kuklovou nazbierala najviac asistencií (sedem), s dvadsiatimi bodmi bola najlepšou košickou strelkyňou. Jej trojkový kôš, ktorý padol v závere tretej štvrtiny s klaksónom, bol veľmi dôležitý - kvôli psychike. Po ňom si Slávka i jej spoluhráčky v rozhodujúcich chvíľach akoby viac verili.

Slávka, spadol vám po záverečnom hvizde kameň zo srdca? Veď konečne viete, čo je to pohárové víťazstvo.

"Je to super, že sme konečne vyhrali. Hreje, že sa bolo aj na čo pozerať. Ani pohľad do tabuľky už nebude taký smutný. Mohol by byť ešte veselší, keby sme o týždeň zdolali Kozačku Záporožie. "

V tejto chvíli musí mrzieť, že Delta už nemá nádej na postup...

"Tesne po zápase sa nás Hanka Jendrichovská pýtala, čo sme také smutné. Hlavou asi každej z nás preletela myšlienka, aké by to bolo, keby sme mali na konte viac víťazstiev. V dvoch-troch zápasoch stačilo veľmi málo. Ale napriek tomu, že o postup už nehráme, oplatí sa dať do toho všetko. Kvôli sebe, kvôli ľuďom. "

V prvej štvrtine ste boli akoby chvíľami bezradné. Prečo?

"Určite to tak vyzeralo a určite sme sa tak aj my chvíľočku cítili. Najmä Brazílčanka Dantasová nám dávala klince do rakvy. Ťažko sme sa presadzovali cez nepríjemnú obranu súpera. My sme kôš nedali, vzápätí dostali, to s družstvom zamávalo. Ale nie až tak, aby sme sa nedokázali vzchopiť. Som rada, že sme v sebe prelomili akúsi bariéru."

Druhá štvrtina bola jasne vo vašej réžii. Pomohlo vám, keď Dantasová pre tri fauly sedela na lavičke...

"Neviem ako pivotky, ale ja som jej neprítomnosť nejako nevnímala. Nakoľko je to legionárka, musí dávať bodíky. Nikoho asi neprekvapilo, že bola najlepšia strelkyňa, tuším sa jej tak darilo aj v predchádzajúcom zápase. Keď nebola na ihrisku, snažili sme sa - ako tréner kázal - viac tlačiť pod kôš, nechcieť to rozhodnúť len trojkami. Našťastie nás faulovali, takže body sme dávali aj zo šestiek."

Len záver ste trochu pokazili. Viedli ste o deväť bodov, víťazstvo mohlo byť aj presvedčivejšie, súper využil chybičky...

"Na konci to bola trochu aj strata koncentrácie. Akoby sme sa už uspokojili s tým, že víťazstvo je v suchu. Snažila som sa dievčatá povzbudzovať, že ešte nie je koniec, no čo už, chybičky sa spravia, aj o tom je šport. Podstatné je, že sme vyhrali. "

Na víťazstve máte svoj podiel. No tiež vám trvalo, kým ste sa dostali do pohody...

"Po prvej štvrtine na mňa prišiel útlm. Lopty som chcela viac rozdávať, no v druhom polčase som si uvedomila, že musím hrať na kôš ako som zvyknutá. Nielen prihrávať, ale aj zakončovať a najmä improvizovať. Podľa mňa je v basketbale najdôležitejšia improvizácia."