Rozohrávačka Slávka Frniaková cítila v klube podporu, práve preto v Košiciach ostáva

V stretnutí mala posledné slovo. Dala rozlúčkový kôš sezóny a potom sa začal majstrovský tanec žlto-modrých. Rozohrávačka Slávka Frniaková dokázala v nejednom stretnutí svoj tím rozpumpovať. No a keď sa spoluhráčky naladili na Slávkinu vlnovú frekvenciu, radosť sa bolo pozerať na hru košického tímu.

Slávka, v Ružomberku ste získali šesť titulov. Siedmy teraz v Delte. No zrejme je v tom nejaký rozdiel...

"Jeden podstatný. Na košickom prvenstve som mala väčšiu zásluhu ako na ružomberských. Preto si tento titul vážim viac. V mojej kariére je to druhý najkrajší okamih, lebo si veľmi cením aj tretie miesto z majstrovstiev sveta 20-ročných v Brazílii, aj na bronzovej medaile som sa podieľala svojou troškou."

Aký je to pocit - vidieť na kolenách klub, ktorý bol roky na výslní, v ktorom ste čosi prežili?

"Košický klub ešte nie je skazený úspechmi tak ako ružomberský. O to je tá radosť v Delte úprimnejšia. Videla som to na dievčatách, ktoré získali svoj prvý titul. A nielen hráčky boli v extáze, všetci počnúc generálnym manažérom Danom Jendrichovským, cez členov realizačného tímu až po poslednú hráčku z lavičky, každý si tie chvíle vychutnával. Vážim si aj spoluhráčky, ktoré vo finále šancu nedostali, no fandili nám, klíma v našom tábore bola fantastická. "

Na prvý pohľad to vyzerá, že zlato ste si vybojovali jednoznačne, veď finálovú sériu ste vyhrali 3:0. No niekedy prvý pohľad klame...

"Ružomberčanky chceli sériu natiahnuť, to bolo evidentné. Ale ani ony už nemali síl na rozdávanie, nevydržali náš nápor, v tretej štvrtine sme ich zlomili. Aj nás to stálo veľmi veľa síl. Po tejto sérii som vyšťavenejšia ako po minuloročnej, hoci bola päťzápasová. Teraz sa na ihrisku točilo len šesť-sedem hráčok, súper sa nás v každom zápase držal ako kliešť, namordovali sme sa, kým sme to dotiahli k víťazstvu. "

Hoci pochádzate zo stredného Slovenska (zo Žiliny), v Košiciach ste sa našli, zdá sa, že na východe sa cítite veľmi dobre...

"Práve preto tu ostávam. Pre hráča je najdôležitejšie cítiť podporu. Cítila som ju od začiatku od Daniela Jendrichovského, z toho, ako sa ku mne správal bolo evidentné, že mi dôveruje. Spoliehal sa, že keď bude potrebné, družstvo podržím a ja si to vážim. "

Po zápase zaznelo aj, že jedna éra - ružomberská - sa končí a mohla by sa začať ďalšia - košická. Čo si o tom myslíte?

"Mať tie najvyššie ambície je fajn, ale zase netreba mať až príliš veľké očakávania. Vždy treba byť radšej skromný, do bojov vstupovať bez silných rečí s tým, že môžete všetkých milo prekvapiť. Ani špičkové európske kluby nevstúpia do žiadneho zápasu s tým, že ho vyhráme o tridsať či štyridsať bodov. Delta vlastne stále len zbiera skúsenosti, klub i družstvo sa buduje, treba pokračovať v nastúpenom trende. "