Vídavali sme to doposiaľ iba v ružomberskom prevedení. Tentoraz si to však mohli vychutnať aj Košičanky. Čo? Predsa prestrihnutie sieťky na víťaznom domácom koši po zisku majstrovského titulu.

Tejto úlohy sa zhostila mladá krídelníčka, či rozohrávačka Katarína Timková. Vedela vopred, že sa táto pocta ujde práve jej? "Kdeže! To som teda vôbec netušila, že to budem ja, kto bude stihať sieťku. Neviem, prečo si vybrali práve mňa. Bola som však z toho fakt nadšená," tešila sa K. Timková. Strihanie sieťky jej dalo poriadne zabrať. "Prvými nožnicami to vôbec nešlo, až keď mi dali druhé, tak sa to pomaličky darilo. Vravela som si, že to musím odstrihnúť, aj keď ruka ma potom strašne bolela. Hlavná vec, že sa to podarilo," usmievala sa odchovankyňa košického basketbalu od ucha k uchu. Kto ju teda vlastne na rituál so sieťkou určil? "Pán Jendrichovský (generálny manažér) a pán Matyáš (športový riaditeľ)." Na otázku či bolo ťažšie triafať do koša, alebol strihať na ňom sieťku, bez váhania so širokým úsmevom odvetí: "Strihať sieť."

Pre Timkovú je to prvý titul, ako jej chutí? "Chutí veľmi dobre. Ešte stále sa z toho neviem spamätať a som veľmi šťastná. V klube som prvú sezónu a hneď som aj získala svoj prvý titul, to je skvelé." Veľa však nechýbalo a Timková by vo finále nehrala. Po páde na palubovku ešte v základnej časti si poranila krčnú chrbticu a musela nosiť fixačný golier. Aj silou vôle sa však z toho sdtihla pozbierať akurát však - na finále. "Určite, že by ma to mrzelo, keby som musela sledovaťz dianie iba v civile. Som rada, že som sa toho mohla zúčastniť priamo na ihrisku a zahrať si aj v tomto poslednom zápase. Takto som si to mohla dokonale vychutnať." Priznáva, že vo finále sú nervy 'našponované' inak, ako počas sezóny. "Iste, nervy sú napnuté, každý čaká, ako to všetko bude prebiehať. Určite však každá jedna z nás išla do finálovej série s tým, že to musíme vyhrať a nesmieme to nechať újsť. Už len kvôli Danovi Jendrichovskému, on si ten titul prial a my sme mu to splnili."

Timková prišla do Delty len pred sezónou zo susednej Cassovie. Na vlastnej koži pocítila, že v klube s najvyššími ambíciami je tlak väčší. "V Cassovii to bolo ozaj úplne iné, v Delte sme išli na majstra. Keď mi odovzádali medailu, bol pri tom pán Farkašovský a vravel mi, že on mi veľmi držal palce a verím tomu, že aj celé vedenie Cassovie. Som tomu rada, že mi priali." Prechod z Cassovie do Delty mladá Košičanka zvládla, v pozícii striedajúcej hráčky vedela oživiť hru žlto-modrých. Bola to aj nová motivácia ďalej sa zlepšovať, pretože v Cassovii už nemala čo dosiahnuť.

"Samozrejme. V Delte je to o niečom inom. Tak je to však vždy, keď zmeníte prostredie," dodala K. Timková.