Bez rozohrávačky Slávky Frniakovej si košický celok ťažko predstaviť. počas celej sezóny bola motorom družstva a udržiavala si aj výbornú streleckú bilanciu.

"Prvé pocity sú úžasné. Myslím, že celá táto sezóna bola skvelá. Aj pre mňa, lebo sa mi celkom darilo, hoci ma trošku zabrzdili marcové udaosti, keď mi zomrela babka, ktorá bola mojim najväčším fanúšikom. V prvých sekundách po tom, ako sme získali titul, som si spomenula práve na ňu. Keď sa na mňa zhora pozerá, teší ma, že som jej urobila radosť," zverila sa S. Frniaková. Vo finále ju teda vpred poháňala obrovská motivácia. "Určite. Dá sa povedať, že som hrala za ňu a som veľmi rada, že mi to vyšlo. Teší ma, že som sa vyburcovala k takémuto výkonu a dúfam, že som dievčatám aj pomohla." To bezpochyby! Jej dirigenstská taktovka na ihrisku neraz vyvovala aplauz obecenstva. Frniaková má tiež veľkú zásluhu, že Delta v tomto ročníka lákala do hľadiska.

Frniaková pochádza z ružomberskej liahne, na tamojšom pôsobisku sa z titulu tešila už šesťkrát. Napriek tomu tvrdí: "Tento titul je pre mňa určite najkrajší. V Ružomberku som totiž do zápasov nabiehala v trochu inej pozícii, ako lavičková hráčka. Tým však musí prejsť každá hráčka, každá si musí odkrútiť svoje, aby sa dostala do základnej päťky. Dúfam, že som trénera nesklamala a chcem sa všetkým poďakovať za dôveru."

Východniarky vyhrali finálovú sériu 3:0, ale rozhodne to nemali také ľahké ako ukazuje výsledok. Museli načrieť hlboko do rezervoáru svojho umenia, pretože Ružomberčanky kládli tuhý odpor. Takýto titul však teší o to viac, akoby ho získali bez patričného boja. "Iste. Ani jeden zápas nebol rozhodnutý už hneď na začiatku, vždy sa to ťahalo až do posledných minút. Až v poslednom stretnutí sme sa dostali na koňa už po polčase. Myslím, že pre slovenský basketbal je lepšie, že sa hralo také vyrovnané finále, ako by mal byť každý zápas o dvadsať bodov," dodala S. Frniaková.