V priebehu sezóny zasiahlo do bojov v slovenskej extralige v drese majstrovskej Delty I.C.P. trinásť hŕačok. Po zisku titulu sme trénera družstva Vladimíra Karnaya požiadali o ich individuálne hodnotenie:

ZÁKLADNÁ PÄŤKA

Slávka FRNIAKOVÁ: "Slávka mala konečne sezónu, akú si predstavovala. Je to veľmi zodpovedná hráčka, ktorá sa na ihrisku dokáže obetovať pre družstvo. Je to pre slovenský basketbal jednoznačne rozohrávačka číslo jeden."

Ivana JALČOVÁ: "Mnohí tvrdia, že je to môj 'libling' (úsmev). Mám ju od odmalička, dokážem jej veľa prepáčiť, ale aj ona sama vie, že musí veľa obetovať a robiť na sebe. Má ešte stále nedostatky, na ktorých mienim popracovať. Upraviť chcem najmä jej ťah do koša, pretože streľba je len jednou z basketbalových činností. Určite však bola pre družstvo veľkým prínosom."

Andrea KUKLOVÁ: "Je to charizmatická osobnosť. Je to podľa mňa jedna z vôbec najlepších basketbalistiek na Slovensku. Dokázala spojiť vysokú inteligenciu s fantastickými fyzickými predpokladmi do basketbalovej schopnosti, čo je úplne úžasné. Poznám ju odmala a je to talent, aký sa na Slovensku robí možno raz za tridsať rokov."

Renáta HIRÁKOVÁ: "Bez nej by naša hra nemohla existovať. Je typom hráčky, ktorá si rokmi strávanými v zahraničí uvedomila, o čom tento šport je. je plne zodpovedná, ktorá vie tímu pomôcť nielen výkonnostne, ale ho aj zmoralizovať mimo palubovky."

Zuzana ŠKVAREKOVÁ: "Dovolím si jednoznačne tvrdiť, že rozhodne ešte nepatrí do starého železa. Má slovenskému basketbalu stále čo povedať a ponúknuť. Cenná pre družstvo aj mimo ihriska."

STRIEDAJÚCE HRÁČKY

Katarína TIMKOVÁ a Kamila KAŽIMÍROVÁ: "Obe sú viacmenej defenzívnejšieho charakteru, čo sa nám veľmi hodilo. Keď totiž základná päťka hrala až príliš útočne a zabúdala na obranu, bola šanca tieto dve hráčky nasadiť a v tom momente sa charakter našej hry veľmi zmeniť. Timková je veľmi rýchla na nohách, vie pokryť aj najnebezpečnejšie hráčky súpera. Kažimírová je zase obrovskou bojovníčkou, žiadna lopta pre ňu nie je stratená. Keď sa ešte zbaví nervozity, vyrastie z nej veľmi dobrá hráčka."

Hana JENDRICHOVSKÁ: "Už som sa len bál, aby na ňu vo finále nejaký kvetináč nespadol... Je mi jej ľúto, lebo toľko smoly, koľko si v tomto ročníku vytrpela, je na jednu hráčku až neskutočné. Nebyť tých nešťastných zranení, mohla byť pre družstvo ešte prospešnejšia. Najmä posledné dva mesiace, keď laborovala so zlomenou rukou sa na nej až príliš odrazili. Hanku som si pred sezónou vybral aj za svoju asistentku, pretože je charizmou košického basketbalu, aj keď pochádza z Ostravy. Poznám ju od chvíle, keď ju dotiahli ako mladý talent z Ostravy do Lokomotívy. To, čo ona obetovala pre košický basketbal, si zaslúži všetku úctu a ja jej tú úctu chcem vzdať."

Alžbeta CZAKÓOVÁ: "Očakával som od nej trošku viac. Je pravdou, že dostávala menej príležitostí, ale tiež to, že Czakóová sa nevie viac 'predať'. Má totiž všetky predpoklady, aj 'zlatú' ruku. Musím povedať, že zaostala za mojim očakávaním."

Alena TEBINKOVÁ: "Je to dievča, ktoré je veľmi obľúbené v tíme, žije s ním. Vytvára veľmi pozitívnu atmosféru. V silnej konkurencii sa na palubovku dostávala menej, ale riešili sme to hosťovaním v Prešove. Jej prínos pre družstvo bol naozaj veľký, či už v šatni, alebo na tréningoch, vždy vytvárala dobrú klímu."

Dáša KRASNOČKOVÁ a Anna JURČENKOVÁ: "Dal by som ich pri hodnotení do jedného 'vreca', obe sú to totiž mladé reprezentantky do 20 rokov. Vytvorili sme im priestor na herný vývoj a rast v Cassovii. Myslím, že splnili očakávania, v Cassovii odohrali dostatočné množstvo minút, nemuseli celú sezónu v Delte iba sedieť na lavičke. Mohli teda rozvíjať svoje basketbalové schopnosti."