Počasie akoby sa rozhodlo, že si so zúčastnenými na sobotňajšom Puma Street Baskete 2004 zašpásuje. Pätnásť minút lejak, pätnásť minút slnko a stále to isté dookola, to bol bláznivý obraz, ktorý nebesá v sobotu počas celého dňa ponúkali. Hráči sa však nedali odradiť ani znechutiť, a tak 104 zúčastnených družstiev predviedlo neľútostné boje o zaujímavé ceny od sponzorov. V hlavnej mužskej kategórii zvíťazili Veľké slivky (Probala, Nuber, Utľak), medzi ženami triumfovala Delta I.C.P. (Jalčová, Timková, Kažimírová, Šándorčínová) a v divácky atraktívnej V.I.P. kategórii celok Ma-Ka-Ra-Re (Magoč, Kažimír, Kašper, Rešetár). Súčasťou podujatia bolo aj finále regionálnej oplympiády stredných škôr, kde medzi chlapcami zvíťazila SPŠS Spišká Nová Ves a medzi dievčatami Gymnázium Šrobárová Košice.

Országh praje titul Detroitu

Súčasťou podujatia bola aj autogramiáda slovenských hokejových reprezentantov. Do Košíc špeciálne pre túto akciu meral cestu z Banskej Bystrice aj Vladimúr Országh. "Streetbal je dobrá akcia. Najmä sa to robí pre mladých ľudí, aby sa venovali niečomu inému ako sú drogy alebo bary. Zbližuje to mladých, dáva im to priestor na športovanie. Basketbal je totiž dosť finančne nenáročná hra, stačí si kúpiť loptu, nájsť nejaké ihrisko a može sa hrať. Do Košíc prichádzam aj preto, že je tu Laco Nagy, s ktorých som dlhodobým kamarátom. Je to teda pre mňa jedna z možností ako sa s ním stretnúť a pokecať o živote," vysvetlil V. Országh, že košické podujatie si obľúbil, keďže tu bol aj vlani. Hrať ho to nelákalo, ale basketbalovým analfabetom nie je, sleduje aj práve prebiehajúce finále NBA medzi Los angeles Lakers a Detroit Pistons. "Skôr fandím outsiderovi, čiže Detroitu. Lakers totiž dominovali v NBA posledných niekoľko rokov, takže by sa patrilo, aby na oživenie vyhral niekto iný."

Pre Majeského kôš primalý

Hokejista Atlanty Trashers Ivan Majeský má postavu s akou by sa ani pod košmi nestratil. Stodeväťdesiaťštyri centimentrov a vyše sto kíl, však na streetballe diváci v akcii nevideli. Pritom slovenský hokejový reprezentant bol zaodetý v športovom. "Ja sa len tak športovo tvárim. Viem aké to je zahrať si na tomto parkovisku, veď som tu už po tretí raz, pri prvej návšteve Košíc som to skúšal aj ako hráč. Vlani mi stačilo rozdávanie autogramov, teraz sa tým uskromním takisto," usmial sa banskobystrický rodák , ktorý má aspoň zbežný prehľad o podkošovom dianí u nás.

"Viem, že titul získala Delta, že po rokoch dominancie Ružomberka je tu nový šampión. A vlastne je to dobre. Veď zmena je život."

Basketbalovú loptu držal v rukách už neraz. Na škole ale ja v rámci prípravy ako hokejista. "No teraz už akosi neostáva na to čas. Netrénujem s mužstvom v telocvični, pripravujem sa sám. Okrem toho ten kôš sa zdá akosi malý akú mám ja mušku. Niekedy je problém trafiť obruč, tak by ho mohli aspoň trikrát, štyrikrát zväčšiť."

Jalčová by sa radšej len prizerala

Počas autogramiády sedeli pod šiatrom vedľa seba slovenskí hokejoví reprezentanti a basketbalistky Delty I.C.P. Nezapotili sa však rovnako. Hokejisti boli obliehaní, majsterky Slovenska zďaleka toľko práce nemali. "Ja som to vlastne čakala. Bolo zaujímavé sedieť vedľa úspešných športovcov z branže. Samozrejme ich podpis je žiadanejší, veď Laco Nagy, Vlado Országh, Rasťo Pavlikovský, či Ivan Majeský sú medailisti z majstrovstiev sveta, zatiaľ čo mi majstri republiky," prehodila Ivana, ktorá sedela vedľa Ivana Majeského no na autogram na rozdiel od stovák fanyniek nepýtala.

Pri tom krídelníčka Delty má hokej rada. Na extraligových stretnutiach Košičanov ju vidieť často. "Aj sestrin priateľ hrá hokej. Mne sa tento šport páči, od malička som ho sledovala."

Ivana nás trochu prekvapila, keď prezentovala svoj postov k streetballu. "To nie je nič pre mňa. Radšej sa prídem pozrieť ako zahrať. Tento rok som to dostala však naordinované z klubu. Sama od seba by som sa do žiadneho družstva netlačila." Keď sa však už majsterky slovenská v klubových dresoch pod kôš na námestí Osloboditeľov postavili s jediným prianím "Keď už hrať, tak už vyhrať. Ukázať, že nie sme dobré len na palubovke, ale aj na betóne. Ale hrať v mlákach, za dažďa nie je žiadna pasia. Som rada, že sa mi nič nestalo, lebo na šmykľavom povrchu hrozí vždy zranenie."

Timková "čenčovala" vaky

Úrazu sa bála aj ďalšia hráčka z víťazného družstva Delty I.C.P. Katarína Timková. "Mám rada streetball, no kvôli boľavému krku i chrbátu by som mu tentoraz dala košom, ale vraj sa patrilo, aby hrali aj majsterky Slovenska. Po poslednom zápase som už cítila aj koleno, ktoré som mala operované, ešte dobre, že na mokrom betóne mi noha neodišla, lebo z toho som mala najväčší strach," priznala Katka. Spoločne s Jalčovou, Kažimírovou a Šandorčinovou dávali ostatným lekcie a prídely.

"To by bola hanba, keby sme ten turnaj nevyhrali. Aj z nás súperky mali rešpekt. Keď proti nám nastupovali, len vydychali, že to zase bude zápas a by sme ich šetrili. Ale to sme zase veľmi nechceli." Favorit ženského turnaja zdolal vo finále Pusinky, dievčatá zo susednej Cassovie. A po stretnutí Katka "obchodovala".

"Veľkú športovú cestovnú tašku som vymenila za vak na chrbát, aký dostali baby za druhé miesto. Veľkých vakov mám totiž spústu," spokojná bola s "čenčom" hráčka Delty.

Probala a spol. sa skvele bavili

Ozajstným vyvrcholením bolo finále mužskej kategórie, aj počasie sa pri ňom umúdrilo. Trojica hráčov Slávie TU Košice Juraj Probala, Róbert Nuber a Ľubomír Utľak predvádzalo divákom parádne kúsky, za ktoré úplne zaslúžene zožínala potlesk obecenstva. Ľuďom ponúkli zábavu a práve o to išlo v prvom rade. "Finále bolo ozaj vyvrcholením dňa. Bolo to super. Čakali sme síce iných súperov, ale aj títo boli veľmi kvalitní. Pobavili sme sa, každý zahral skvele, sme spokojní," pochvaľoval si Juraj Probala. Vo finále narazili na rovnakých súperov ako pred dvoma týždňami na preršovskom turnaji Divadielko Madrid. Toto družstvo však na Probalu a spol. nestačilo, a tak Veľké slivky počas celého turnaja nik neroztrel na lekvár. Ceny za prvé miesto teda boli v správnych rukách. Nielen finálové obsadenie bolo rovnaké ako pred dvoma týždňami v Prešove, podobné to bolo aj s počasím. "Veru. V Prešove však pršalo celý deň, tu bolo aspoň na finále sucho, dalo sa hrať, nešmýkalo sa." Juraj Probala je tradičným účastníkom košického streetbalu, len spoluhráčov vždy obmieňa. Keďže vyhral aj vlani, má našliapnuté na hetrik. "Uvidíme o rok. Ja to však robím pre zábavu, najmä sa chcem pobaviť, čo nám vyšlo." Jediné, čo hráčovi technikov v sobotu nevyšlo, bola súťaž v smečovaní. "Na obed som sa ešte cítil dobre, ale popoludní som bol už unavený. Vyhral však mladý chlapec, ktorý bol fakt dobrý."

Rešetárovci proste nestarnú...

Zdá sa, že preč sú časy, keď V.I.P. kategórii dna košickom streetbale dominovali borci z UVL (tentoraz sa volali Golem), čiže partia okolo Juraja Gacíka a Petra Murka. Vlani vypadli už v štvrťfinále a aj tento rok sa na finálový súboj iba prizerali, keď v prestížnom boji oň ich vyradil Jedndrichovského Dannax. V čom to je, že UVL-ke dochádza para. Vari starne? podpichli sme Juraja Gacíka. "Dopadlo to, ako dopadlo, tentoraz boli domáci lepší," bral všetko športovo tréner extraligových basketbalistov Slávie TU Košice a rovnako sa pozeral aj na nepriazeň počasia. "Streetbal je aj o tom, že treba hrať v daždi, keď prší a keď svieti slnko, riskovať úpal. Treba sa tomu prispôsobiť. Opäť sa však ukázalo, že je to veľmi dobrá akcia na popularizáciu basketbalu."

Finále však neušlo partii okolo Jozefa Rešetára, aj tento rok sa pri pohľade na ich hru bolo na čo pozerať. Ich finálový zápas v kategórii V.I.P. proti domácemu Dannaxu bol zaujímavý a dramatický, rozhodovalo v ňom až predĺženie. Jozef Rešetár akoby bral košický streetbal zavše ako príležitosť dokázať že nestarne. "Určite. Nechýbal som na žiadnom ročníku a po dvoch finálových účastiach sme sa konečne prepracovali až k víťazstvu," usmiaval sa bývalý tréner košických basketbalistov. Teraz už verí porekadlu do tretice všetko dobré. "Áno, vyšlo to tak. Ale prečo nie aj do štvorice?," vystríha už teraz budúcoročných súperov. "Mali sme teraz výborné družstvo, rozumeli sme si, lebo spolu hrávame. Atmosféra bola výborná a neodradil nás ani dážď. V jednom stretnutí sme dokonca mali zlom k lepšiemu práve v najväčšom lejaku. Asi nás to osviežilo." Takže dážď by J. Rešetár prijal aj o rok? "Ale nie. Pod mrakom by mohlo byť, to je príjemné, ale pršať by nemuselo."

Svitek už nesmečuje

Štefan Svitek, kapitán basketbalistov Slávie TU Košica sa v sobotu mohol cítiť ako mladík. Vo V.I.P kategórii ho angažovali Old Boys. "Považoval som za česť hrať s týmito pánmi, veď svojho času hrávali ešte u môjho otca. Do normálneho turnaj by som už nešiel."

Svitek mal svoj tím potiahnuť až do finále, no nehrali ani semifinále. "Hrať za dažďa to bol skutočný bombónik. Na mokrom betóne zmývajú vekové i výkonnostné hranice. Už dávno som tak nezmokol, ale kto ide na streetball musí stým počítať."

Súťaž v smečovaní napriek svojim 204 centimetrom sledoval len ako divák. "Kdeže ja už zasmečujem. Kde sú tie časy, keď som to vedel. Nepotrebujem, aby ma vypískali," smial sa Pišta.

Zničený, ale spokojný

Hlavný organizátor podujatia Daniel Jendrichovský mohol akciu hodnotiť kladne. "Je to piaty ročník a tie prechádzajúce nás už tak poučili, že zvládame všetky záležitosti s našim organizačným tímom úplne hravo. Musím poďakovať všetkým, ktorí k zdrarnému priebehu prispeli, lebo urobili kus fakt dobrej roboty. Zabezpečiť totiž s 12 ľuďmi niečo také, to stojí dosť námahy. Verím však, že tí, čo prišli, sa dobre bavili," vyjadril sa D. Jendrichovský, ktorý sa s Dannaxom prebojoval až do finále V.I.P. kategórie. "Moja manželka Hanka a Tomáš Drankaľuk hrali výborne a prestrieľali nás do finále, musím uznať, že ja som im to ešte kazil. Ja som po každom streetbale rád, že žijem. Nepredpokladal som, že dôjdeme tak ďaleko, stálo to strašne veľa síl. Verím, že ráno to budem mať kedy dospať. Celkovo som však veľmi spokojný, že sme všetko dokázali zvládnuť, aj keď nám počasie neprialo. Bol síce mierny sklz, ale nič vážneho."