V Košiciach strávila dva roky. Aj teraz tvrdí, že nezabudnuteľné. Chorvátskej basketbalistke Simone Šodovej vraj Slovensko prirástlo k srdcu. Presvedčili sme sa o tom sami, pred niekoľkými dňami, počas návštevy jej rodných Vodíc. Vítala nás v tričku s nápisom Slovensko. Ani rok po tom, čo odišla z košickej Delty jej slovenčina problémy nerobila. Vraj ju cibrí často surfovaním po internete, trebárs aj čítaním denníka Korzár.

"Hoci od môjho odchodu uplynulo už pekných pár mesiacov, stále sa vraciam k tomu, čo som, ako vy hovoríte, v krajine pod Tatrami, prežila. Aj touto cestou chcem pozdraviť mnoho známych a osobitne priaznivcov košického basketbalu, lebo tí mi veľmi chýbajú," rozhovorila sa do kakaova opálená 29-ročná basketbalistka.

Uplynulú sezónu odohrala v Chorvátsku. Pôsobila v klube ŽKK Požega. Bol to nováčik najvyššej súťaže. Aby sa v nej udržal, siahol aj po skúsenej krídelníčke.

"Veľké ambície v klube nemali. Našim cieľom bolo postúpiť po základnej časti do záverečných bojov. Šibenik, Gospič a Croatia Zahreb hrali medzinárodnú Trocal ligu, k nim pribudli ďalšie tri družstvá chorvátskej ligy. Aj Požega, lebo sme vyhrali základnú časť. A to i napriek tomu, že družstvo bolo mladé. No keď pred rozhodujúcimi bojmi odišla do Prištiny, kde hrala aj Dagmar Imbergerová, naša rozohrávačka, nemali sme šancu bojovať o titul, veď nás dirigovala len šestnásťročná dievčina. Do Kosova som mohla ísť práve na miesto Dady, no chcela som dokončiť sezónu tam, kde som ju začala," vraví hráčka, ktorá mala mimoriadne slušné štatistiky. V priemere dala 23,4 bodu na zápas, mala 12,3 doskočených lôpt. Najmä tento ukazovateľ je trochu prekvapujúci, veď Simona je krídelníčka.

"Lenže ja som väčšinu sezóny odohrala po košom. Chvíľu zaskakovala aj na rozohrávke, skrátka tam, kde to bolo najviac potrebné. Nemali sme však klasické pivotky, tak som so svojimi 185 centimetrami snažila konkurovať výšavám."

V Chorvátsku sa z titulu tešili v Gospiči, vo finále zdolal Gospič Šibenik 3:0 na zápasy.

"Šibenik, ktorý aj Košičania poznajú, veď hral v skupine s Deltou v Európskom pohári FIBA, prehral doma oba zápasy. Videla som ich, dokonca aj ten v Gospiči. Hral sa veľmi dobrý basketbal, nový majster divákov doslova bavil a ja som mu fandila. Posledná sezóna bola u nás mimoriadne zaujímavá a hlavne vyrovnaná, lebo až do konca nebolo jasné, kto vypadne a kto súťaž vyhrá."

Simona, ktorá hrala pred rokom ešte v žlto-modrom drese Košíc finále Slovenskej ligy proti Ružomberku, môže porovnávať.

"Nie preto, že som Chorvátka, hovorím, že finále v Chorvátsku bolo kvalitnejšie, ako minuloročné na Slovensku. Na ihrisku sa totiž stretlo veľa chorvátskych reprezentantiek, skúsených hráčok, ba i legionárok, dokonca aj z Ameriky."

Po sezóne na severe Chorvátska sa opäť sťahuje. S Požegou mala zmluvu na rok, s ročnou opciou, no klub ju nevyužil.

"Po dohode sme sa rozišli, lebo ja chcem hrať tam, kde majú vyššie ambície. Mala som ponuky do Šibenika z Croatie Zahreb a z Dubrovnika. Do Šibenika to mám z domu len 12 kilometrov, najviac ma lákala Croatia, lebo jej herný prejav mi vyhovuje, finančná situácia je tam neistá. Dubrovník ponúkol viac ako Šibenik, tak preto pôjdem na juh Chorvátska. A konečne k moru, lebo už roky som nepôsobila v klube z prímorského mesta a pritom tak milujem Jadran. Do cudziny ma to až tak neťahalo, lebo už teraz som mala doma lepší plat ako v Delte. Za posledné dva, tri roky prišli do ženského basketbalu v Chorvátsku väčšie peniaze," vraví hráčka, ktorá to mala z Požegi do Vodíc pekne ďaleko. Kvôli 550-kilometrovej vzdialenosti bola za sezónu doma len trikrát.

"Na Vianoce, rovnako , ako keď som hrala v Košiciach no a dvakrát sme hrali v Šibeniku, tak som si odskočila."

Reprezentačný dres Chorvátska jej nie je cudzí. Svojho času pribúdali štarty v národnom družstve celkom pravidelne.

"Potom prišla odmlka, no vlani po sezóne v Košiciach ma pozvali na sústredenie. Už tento týždeň sa začína príprava na kvalifikáciu o postup na majtrovstvá Európy, prvý zraz je v športovom centre v Bjelolasici v horách. Tam sa ešte zíde širší káder, z ktorého tréner vyprofiluje družstvo , ktoré a pokúsi po rokoch postúpiť na šampionát starého kontinentu."

Od roku 1995 od ME v Brne Chorvátsko na vrcholnom fóre nefigurova.lo. Je to paradoxné, lebo po Európe hrá množstvo legionárok, doknca aj v zámorí vo WNBA.

"Štyri, či päť rokov po vojne považoval každý za česť reprezentovať svoju krajinu, lenže hráčky zistili, že o nich nie je postarané, basketbalový zväz neplatí poistku a tak tie s najlepšími kontraktmi do reprezentácie ani nešli, nechceli riskovať, že prídu o veľké peniaze, lebo po majstrovstvách v Brne museli ísť tri na operácie kolena, stratili džob a všetko si museli platiť sami."

Kto sleduje dianie pod ženskými košmi vie, ž v kvalifikačnej skupine sú Chorvátky spoločne so Slovenkami, a keďže priamo postupuje len víťaz skupiny, v ktorej hrá aj Ukrajina a Lotyšsko, Simona vie, že Chorvátsko by muselo prekvapiť na úkor tradičného účastníka európskeho šampionátu Slovenska.

"Podľa mňa sa rozhodne práve medzi Slovenskom a Chorvátskom a možno až v poslednom zápase, ktorý sa bude hrať u nás. Vopred však ťažko hľadať favorita, keď neviete, kto bude ktorú krajinu reprezentovať. Aj Ukrajinky môžu byť nebezpečné. Mnohé znich poznám, veď sme hrali s Deltou proti Záporožiu a to je jadro ukrajinskej reprezentácie . Každopádne chcela by som byť pri tom. Už aj preto, aby som sa v septembri dostala na Slovensko. Aspoň na pár hodín sa nadýchať vášho vzduchu. na Silvestra sa mi to podarilo, na tri dni som pricestovala, na dlhšie to nešlo, hrali sme zápasy."

Aj teraz si udržiava kontakty s priateľmi zo Slovenska.

"A ostala som veľkým fanúšikom Delty. Keď hrali Košičanky o titul a po prvom polčase som dostala SMS, že prehrávajú o 15 bodov, myslela som si, že je to zlý žart. Verila som, že tento raz sa titul Košičankám neujde, veď som aj Ivane Jalčovej pred prvým finálovým zápasom písala, aby to nedobabrali. Sledovala som, že družstvu sa darilo aj v Európskom pohári FIBA, no najviac ma vždy potešilo, že návšteve v športovej hale boli pekné. Na internete som si vždy najskôr pozrela, koľko prišlo divákov."

V sezóne 2002/2003 bola v Delte jedinou legionárkou. Po roku budú opäť v Košiciach cudzinky, Američanak Smithová a Češka Kovaříková.

"Myslím, že Kovaříková by mohla byť veľmi dobrá posila. Poznám ju z chorvátskej ligy , do klubu Medveščak Záhreb prišla v závere sezóny z Livna, z Bosny a Hercegoviny. Čo som sledovala, zlepšovala sa od zápasu k zápasu, proti nám zahrala veľmi dobre. Ako legionárka potrebuje istý čas na aklimatizáciu, viem o čom hovorím," vážnym hlasom poznamenala basketbalistka, ktorá má od malička rada chobotnicový šalát, no nedá dopustiť ani na naše bryndzové halušky. V Košiciach ich mala na tanieri aj päťkrát do týždňa.