Kam kráča slovenský ženský basketbal? Po rokoch, keď v Európe siahal, či siahol na medaily prišiel v ostatnom čase ústup z pozícií. Prečo? Z reprezentácie postupne odišlo z rôznych dôvodov niekoľko dlhoročnýh opôr (Buriánová, Kotočová, Kuklová, Bieliková, Kameníková, Godályová...). Nahradiť ich nie je jednoduché, zvlášť keď sa v národnom družstve nestretne to najlepšie, čo ešte pod košmi máme.

Kvalifikácia o postup na európsky šampionát, ktorú sme svojho času ani hrať nemuseli sa blíži a hoci nechceme maľovať čerta na stenu, pokojne sa môže stať, že donedávna ešte ašpirant na európsky kov sa medzi najlepšie tímy starého kontinentu ani nevtesná. Za normálnych okolností by súperi ako Chorvátsko, Ukrajina, či Lotyšsko až takým strašiakom byť nemuseli, ale len za normálnych. No štandartné pomery momentálne v našom ženskom podkošovom svete nepanujú. Reprezentácia sa pripravuje v Košiciach v zostave, ktorá má aj s prižmúrením oboch očí ďaleko od optima. Kde sú tie, ktoré boli doteraz nositeľkami kvality? Lichnerová, L. Libičová, Luptáková, či Borovičková sú vo svojich zahraničných kluboch. Mohli by sa síce chlebodarcom ospravedlniť, lebo klub má povinnosť uvoľniť hráčku len v asociačnom termíne stanovenom FIBA, no zvážili priority, či im stojí za to riskovať kontrakt, či pozíciu vo valutovom pôsobisku a ospravedlnili sa reprezentácii.

Priority brali na zreteľ aj hráčky košickej Delty I.C.P. Tréner Maroš Guzikiewicz ich na sústredenie pozval až päť, no z osobných dôvodov sa ospravedlnili všetky. V situácii v akej sa nachádza naša reprezentácia je absencia Frniakovej, Hirákovej, či Jalčovej príliš citeľná, hoci niekto si môže povedať: každý je nahraditeľný. To je síce pravda, ale do akej miery a s akými následkami. Ženskému basketbalu ide o veľa, o ťažko budovaný kredit, ale okrem iného aj o štátne dotácie. Ak nebude medzi top športmi na Slovensku, tak je takmer istý ešte väčší prepad. Bez peňazí sa dnes nepohne ani reprezentácia a nemáme na mysli len seniorskú zložku, lebo dnes sa rozhoduje aj o nastupujúcich generáciách. Ale vráťme sa k tomu, prečo musí byť momentálne v príprave na kvalifikáciu až päť hráčok z reprezentačnej dvadsiatky, prečo musel tréner Guzikiewicz povolať Šoltísovú z Cassovie, pretože v tréningovom procese nemal ani desať hráčok! Pozvané hráčky by akiste zaujali iný postoj, keby vedeli, že neriskujú tak veľa. Klub Delta I.C.P. ich totiž v čase neprítomnosti, platí len symbolicky. V tomto smere musí, aspoň časť zodpovednosti na seba prevziať Slovenská basketbalová asociácia. To isté sa týka poistiek. A nie len symbolických, lebo hráčka v prípade zranenia riskuje veľa, čo ak v klube príde na pol roka o podstatnú časť platu a samotná poistka jej prinesie pár stovák korún? Náhoda je blbec, ale už sa stalo, že nároďák pripravil hráčku o poriadnu kopu peňazí. Tie na druhej strane nie sú všetko, takže aj hráčky si musia byť vedomé, že v reprezentácii nezaryžujú. Reprezentácia nie je o vylepšovaní rodinného rozpočtu.

V Delte I.C.P. kde majú vzácny kapitál v podobe hráčok sa správajú trhovo. Generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský tvrdí, že je ochotný zmeniť "kapitalitický" postoj, no len ak bude medzi klubom a reprezentáciou iná komunikácia. Potom vraj hráčky aj v čase ich neprítomnosti zaplatí štedrejšie ako majú zakotvené v zmluvách. Prichádza teda náznak ústretovosti, ešte pár takých krôčikov z oboch strán a azda sa ľady prelomia. Bolo by to na prospech všetkých, veď ide o slovenský basketbal. Nikomu, opakujeme, nikomu zo zainteresovaných nemôže byť jedno, s akým kapitálom vstúpi reprezentácia do kvalifikácie. Pôjde v nej predsa o kredit celého slovenského podkošového sveta.