Záchranné koleso hodila našej reprezentácii dirigentka tímu. Hviezdou sobotňajšieho stretnutia slovenských basketbalistiek v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy s Ukrajinou bola rozhodne Slávka Frniaková. Zabrala v závere, keď to bolo najviac potrebné. Rozparádila sa a s 27 bodmi bola najlepšou strelkyňou zápasu. Aj napriek tomu nežiarila po záverečnom klaksóne spokojnosťou.

"Potešilo ma vydreté víťazstvo, ale ani ja som nebola v pohode. Zdalo sa mi, že tri štvrtiny som vôbec nebola výrazná, nepadalo mi to, stratilo som na môj vkus veľa lôpt. Neviem, možno som bola trochu nervózna aj zo zraneného kolena a rovnako i z toho, že sme prehrávali o desať bodov," priznala Slávka. Dokázala sa však rozohniť a Ukrajinky z nej museli byť v poslednej štvrtine nešťastné. "Nahnevalo ma ako sa zápas vyvíjal, rovnako i pár verdiktov rozhodcov. Aj ostatné baby sa dokázali zdravo naštvať a to privodilo zvrat. Zlepšili sme obranu a tým pádom som sa trochu aj ja prebrala k životu a začalo to padať aj v útoku. Stretnutie sme otočili obranou a bojovnosťou."

Tentoraz náš tím uspel aj bez tridsaťbodového prispenia Zuzany Žirkovej, ktorá doteraz držala náš tím nad vodou. "Aj ona potrebuje na to, aby sa presadila pomoc štyroch spoluhráčok na ihrisku. Basketbal je predsa kolektívny šport, jednotlivec sám nič nezmôže. Podstatné je, aby sa vždy aspoň darilo aspoň niekomu. Len zriedkavo sa stane, že dve hráčky odtiahnu väčšinu duelu. Mne to trebárs nešlo v Ružomberku, no potiahli to iné a aj s Chorvátskom sme vyhrali."

Ukrajinky, hoci to pred začiatkom kvalifikácie tak nevyzeralo sú outsiderom našej skupiny. A predsa držali Slovenky dlhé minúty v šachu. "Nastúpili vyhecované, ako keby mali za sebou tri víťazstvá a nie tri prehry. Boli nepríjemné, do koša išli odvážne, nečakala som, že nám narobia také starosti," prekvapená bola rozohrávačka nášho tímu.

Po štyroch stretnutiach sú Slovenky bez prehry na prvom mieste. Postup na európsky šampionát v Turecku by im už hádam ujsť nemal. "Zatiaľ nemôžeme oslavovať, lebo postup by nám mohol ujsť aj o pár bodíkov. Aby sme mali stopercentnú istotu potrebujeme vyhrať ešte jeden zápas. Sme unavené, každá už toho má dosť, no a to nás teraz čaká cesta do Lotyšska a v sobotu hráme v Chorvátsku. Ideálne by bolo vyhrať už v stredu, aby bol pokoj."

Frniaková tvrdí, že aj fakt, že v priebehu jedného týždňa sa sťahovali z Košíc do Ružomberka a odtiaľ do Bratislavy zbytočne odčerpal sily. "Cestujeme po Slovensku ako kočovníci. Po vystúpení v Bratislave som bola sklamaná. Tri štvrtiny nám chýbala podpora z hľadiska, až keď sme sa samé vyburcovali zobudili sa aj diváci. V Bratislave ako by nám tak nepriali. Veď aj prvý tréning na Pasienkoch bol zvláštny. Nemali pre nás pripravené menšie lopty s ktorými hrávajú ženy, zháňali ich narýchlo. Skrátka mala som pocit, že v hlavnom meste ani nie sme doma," otvorene kritizovala hráčka ktorá je momentálne pre národné družstvo nepostrádateľná.