Stará športová hala v Košiciach v sobotu neraz s chuťou tlieskala. Basketbalistky Delty I.C.P. v treťom finálovom súboji potešili svojich priaznivcov. Vyše dvetisíc divákov zhliadlo stretnutie, ktoré až nečakane jasne patrilo celku, ktorý v najvyššej súťaži obhajuje prvenstvo. Ružomberok hrýzol len v prvej päťminútovke a v potom v poslednej štvrtine. To však už bolo dávno vymaľované, Košičanky mali 34 bodový náskok. Lavičková skladba žlto modrých na konci trochu pokazila umelecký dojem, súperovi dovolila korigovať, no aj tak je víťazstvo Delty 79:61 presvedčivé a najmä povzbudzujúce. Veď zverenky trénera Vladimíra Karnaya delí od zlata už len posledný krôčik.

V treťom stretnutí sa do streleckej listiny zapísali všetky hráčky domáceho tímu s výnimkou Lujzy Michulkovej. Pritom táto krídelníčka nastúpila v základnej zostave. Napriek tomu, že nedala ani kôš sa jej ušiel potlesk na otvorenej scéne a po stretnutí sa mohla usmievať.

"Najpodstatnejšie je, že sme vyhrali a že išla celému družstva obrana. Veď basketbal nie je len o bodoch," prehodila po stretnutí, no jedných dychom priznala, že ju škrie, že aspoň jeden dva koše predsa len nezaznamenala.

"Čo už. Mohlo tam niečo padnúť. Ale mojou prvoradou úlohou bolo brániť. Mala som na starosti Američanku Watsonovú. Chcela som, aby nebodovala. A ona nám v tomto stretnutí na rozdiel od predchádzajúcich nezavarila. No a s tým som spokojná."

Vo chvíľach, keď už bolo po zmene strán isté, že Delte víťazstvo uniknúť nemôže mala zopár streleckých pokusov, z ktorých bolo zreteľné, že ten kôš by dosiahla veľmi rada..."Chcel som a veľmi, ale v tomto stretnutí mi jednoducho nebolo súdené. Sú aj také zápasy."

Niekoho možno prekvapilo, že sa Lujza objavila v základnej zostave. No nebola tam náhodou. Tréner Karnay ju poveril veľmi dôležitou úlohou. "Jeho pokyny boli jasné. Strážiť Watsonovú. Preto ma poslal na ihrisku od začiatku," vysvetľovala tá, ktorá sa do rozohrávačky Ružomberka zakusla, nedala jej dýchať a ústrednú postavu súpera doslova vygumovala. "Povedala som si, že sa jej zavesím na krk. Akonáhle sa na ňu dupne, má pred sebou trmu vrmu, tak robí chyby. Išlo o to, aby sa nechytila od začiatku, potom už nebola vo svojej koži."

Košičanky bojovali. V tomto smere Michulková žiarila. Žiadna lopta pre ňu nebola stratená. Nejednu získala. Stalo sa, že v troch útokoch po sebe sa zaskvela enormným nasadením a následne prišla z jej strany školácka chyba. Ani samotná hráčka si takéto výpadky nevie vysvetliť. "Neviem čo by som vám k tomu povedala. Azda to, že s pribúdajúcimi minútami prichádza aj únava. Loptu vybojujem a vzápätí o ňu aj prídem."

Ružomberok bol po troch štvrtinách na kolenách. Prehrával rozdielom viac ako jednej triedy. "Bol to super pocit. Zvlášť preto, že je to Ružomberok," usmiala sa hráčka, ktorá prišla do Košíc vlani práve z Ružomberka, kde strávila štyri sezóny. "Poteší, keď sa vo finále musí pred vami súper skloniť a dvojnásobne ak ide o Ružomberok. Veď ide o titul."

V stredu sa môže séria zakončiť. Samozrejme len za predpokladu, že východniarky nadviažu na tretí zápas. Potom by mohli oslavovať už v Ružomberku. Delťáčky sú v psychickej výhode, musí totiž súper...

"Oslavy pred domácim publikom by síce boli krajšie, no my to chceme ukončiť už v stredu. Sme na to pripravené po každej stránke. Len sa musíme koncentrovať od začiatku a nemôžeme k tomu pristúpiť tak laxne ako k poslednému duelu na strednom Slovensku. Hlavne, aby to klapalo v obrane. Potom sa chytíte aj v útoku. Nesmieme im dať nádej. Oni sú schopné ponúknutú šancu využiť, tak ich nemôžeme posadiť na koňa," rada by Lujza už v strede týždňa otvárala majstrovské šampanské.