Ešte sa rozhodujúce stretnutie o basketbalový titul ani neskončilo a na košickej lavičke sa už spieval oslavný chorál. V posledných sekundách duelu už totiž bolo jasné, že Delte primát nemôže uniknúť. Náskok si udržiavala počas celého stretnutia a Ružomberku nedala najmenšiu šancu vrátiť sa do hry.

Jednou z kľúčových opôr tímu nielen v tomto stretnutí, ale v celej finálovej sérii bola Hana Jendrichovská. Ako kapitánka si po stretnutí mohla vychutnať tradičný rituál strihanie majstrovskej sieťky z víťazného koša. Aké pocity pri tomto radostnom úkone pociťovala? "Perfektné," jedným slovom vystihla svoje dojmy H. Jendrichovská. Vlani sa táto pocta ušla Kataríne Timkovej, teraz to vzala do rúk kapitánka. "Bolo to nádherné, ťažko to popísať. Ja som sa toho zápasu strašne bála. Finále totiž bolo veľmi vyrovnané a som šťastná, že sme toto posledné stretnutie tak suverénne vyhrali. Pocity pri strihaní sieťky, to je fantázia. Bola to čerešnička na torte." Pred stretnutím ani náhodou nerozmýšľala nad tým, že ako kapitánku ju bude čakať v prípade úspechu aj takáto milá povinnosť. "Jéj, tak na to som teda nemyslela absolútne, čo bude po zápase, či budú nejaké medaily. Pristupovala som k tomu ako ku každému stretnutiu s tým, že uvidíme, čo bude po jeho skončení."

Piaty súboj bol už kto z koho, šanca na reparát neexistovala. Samozrejme, to patrične stupňovalo aj nervozitu jednotlivých hráčok. "Nepovedala by som, že to bola nervozita, ale veľké napätie. Trvalo to celé tri týždne, na všetky hráčky bol veľký tlak. Navyše, hrali sme doma a hoci to na jednej strane bola výhoda, na druhej to bolo hrozne zaväzujúce. Nevedela by som si predstaviť nič horšie než to, že by Ružomberok slávil titul pod našimi košmi a pred našimi divákmi. Robili sme teda všetko preto, aby k tomu nedošlo a podarilo sa nám to."

Košičankám sa podarilo na rozhodujúci súboj vynikajúco motivovať, bojovali príkladne o každú jednu loptu. Ružomberčankám nedali dýchať, zadarmo im nič nedarovali. "Povedali sme si, že musíme bojovať. Proste sa budeme hádzať po loptách a aj keď to nepôjde a nebude sa dariť, tou bojovnosťou to musíme uhrať. Vedeli sme totiž, že pôsobíme basketbalovejším dojmom a na domácej pôde sme určite lepšie. Ja si myslím, že dnes podali všetky dievčatá perfektný výkon. Máme toho naozaj dosť, ale na to každá z nás teraz zabudne, keďže sa vyhralo. Pocit víťazstva je slastný."

Vývoj stretnutia nahrával žlto-modrým do kariet. Od začiatku totiž viedli, udržiavali si náskok a to im vlievalo potrebné sebavedomie, ktoré z ich hry sršalo. "Určite. Od začiatku sme boli vo vedení a ja som si stále hovorila, že musíme udržiavať minimálne desaťbodový náskok, aby sa Ružomberok nedostal na koňa nejakými trojkami. Našťastie sme vždy zakontrovali späť, keď sme aj tú trojku dostali. Držali sme teda súpera na dištanc a keď to bolo o nejakých šestnásť bodov, z vlastnej skúsenosti viem, že hráčka sa opúšťa a väčšinou už nevidí šancu zápas zvrátiť. Bolo to vidieť aj na Ružomberku, že chvíľami boli bezradné. To bolo teda najdôležitejšie, že sme náskok neustále udržiavali."

Všetky hráčky si pred zápasom uvedomovali, o čo v ňom ide. Prehra by znamenala neúspech celej sezóny, rátalo sa iba víťazstvo. Aká bola nálada pred stretnutím, rozprávali dievčatá medzi sebou o dôležitosti duelu veľa, alebo boli radšej skôr ticho? "Tam už toho veľa čo nenarozoberáme, keď hráme jedenásty vzájomný zápas v jednej sezóne. Skôr to bolo o tom, že sme si povedali, že musíme hrať inak ako v Ružomberku, najmä v obrane, pretože tam sme ju nezvládli. Vraveli sme si, že domáce zápasy sme hrali vždy výborne, diváci nás v nich vyhecujú k dobrému výkonu a že to tým fanúšikom proste dlhujeme. Chodili nás totiž povzbudzovať celú sezónu. Aj dnes prišli v hojnom počte a vytvorili nám fantastickú atmosféru. Neostávalo nám teda nič iné, len ísť do toho naplno. Myslím, že sme tieto naše predzápasové odhodlania naplnili do bodky a výsledok vidíme všetci."

Vlani vyhrala Delta premiérový titul hladko, Ružomberok zdolala 3:0. Tento rok musela o prvenstvo bojovať omnoho tvrdšie. "Teraz to bolo oveľa ťažšie. Všetci to vedeli, že to tak bude. Ružomberok sa totiž oproti minulej sezóne výrazne posilnil. Prišiel tam aj nový tréner, ktorý s nimi urobil kus práce. Už naše vzájomné duely v priebehu dlhodobej časti naznačovali, že to nebude jednoduché. Doma sme síce víťazili, ale nikdy nie takým výrazným rozdielom ako vlani. Minulý rok sme vyhrali 3:0, stálo pri nás trošku i šťastie. Toho roku sme u nich nemali nárok v žiadnom zápase, vďaka bohu, že sme si vybojovali v dlhodobej časti prvú pozíciu, a teda sme mali výhodu domácej palubovky v rozhodujúcom piatom stretnutí. To rozhodlo. Keby sme na piaty duel išli do Ružomberka, neviem, neviem, ako by to dopadlo," dodala H. Jendrichovská.