Majstrovského opojenia si poniektoré basketbalistky Delty I.C.P. Košice dlho užívať nemohli. V sobotu po víťazstve 85:70 nad Ružomberkom získali v extralige druhý titul po sebe, no len čo sa skončila finálová séria, hneď opory žlto modrých naklusali do reprezentácie. V Ružbachoch sa národné družstvo zišlo na sústredení, ktoré má skôr regeneračný charakter. Zúčastňuje sa ho aj krídelníčka Lujza Michulková.

"Ešteže sa tu nemaká, lebo po tom všetkom nemám ani najmenšiu chuť naháňať kondíciu," potešil žilinskú rodáčku program sústredenia. Veď po oslavách nestihla ani poriadne dospať a už sa musela baliť. "Radosť zo zisku zlata bola veľká. Získala som svoj najcennejší titul vo svojej kariére. Z tohto som sa tešila najviac," vyznala sa a vysvetlila prečo si prvenstvo s Deltou cení viac ako tri víťazstvá v extralige v drese Ružomberka.

"Tam bolo vlastne jasné od začiatku sezóny. Ružomberok vtedy nemal súpera. Vopred bolo isté ako to dopadne. Zlato v domácej súťaži bola len splnená povinnosť. A tak vlastne ani veľmi nebol dôvod oslavovať," vracia sa Lujza k štyrom sezónam stráveným v klube, ktorý roky na Slovensku udával tón, no v posledných dvoch ročníkoch najvyššej súťaže sa musel skloniť pred schopnosťami Košičaniek. Vlani okúsila Michulková finálovú porážku ešte v ružomberskom tábore. Teraz bola na opačnej strane barikády. Mohla sa vytiahnuť proti bývalému chlebodarcovi a niekdajším spoluhráčkam.

"Nie som škodoradostná. Skôr mi bolo dievčat ľúto, teda po zápase. Mám tam veľa kamarátok, s viacerými som niečo zažila. Vedela som čo prežívajú, keď sledujú našu eufóriu. Prehra vo finále bolí, pred rokom som sa o tom sama presvedčila."

Hralo ju i to, že sa na zlate mohla podieľať svojou troškou. Podotkla, že forma mala na konci sezóny určite lepšiu ako na začiatku. Lujza bola príjemným prekvapením bojov o titul. Nastupovala v základnej zostave Delty, pritom počas sezóny naskakoval do stretnutí zvyčajne z lavičky...

"Vždy je to rozhodnutie trénera. Potešilo ma však, že v rozhodujúcich stretnutiach som hrala od začiatku. Snažila som sa preto dôveru nesklamať."

Jej úloha bola špecifická. Na starosti mala Američanku Watsonovú, ústrednú postavu súpera. Ktovie, možno časom sa z nej stane špecialista - obranár.

"Keby mi tréner pri takýchto úlohách vždy veril, bol by to dobrý pocit. Aj mňa hrialo, že sa mi pri bránení darilo."

V 35. minúte posledného súboja s "Ružou" sa vyfaulovala. Záver piateho stretnutia mohla sledovať už len z lavičky. "Tri minúty pred koncom sa hostia dotiahli na rozdiel deviatich bodov. Keď mám byť úprimná, tak vtedy ma napadlo, že súper má ešte stále dosť času. Ale zapochybovala som len na okamih, potom sekundy plynuli a ja som si bola istá, že to zo svojich rúk pustiť nemôžeme."

Hoci bola finálová séria vyrovnaná a skončila sa 3:2 v prospech východniarok, je presvedčená, že titul je v správnych rukách. "Myslím, si, že určite. Zaslúžili sme si ho, boli sme lepšie i napriek vyrovnanej sérii. Rozhodlo domáce prostredie. Ak by hral posledný zápas doma Ružomberok, tiež by bol vo výhode. Ale my sme celú sezónu bojovali o prvé miesto, nakoniec sa to vyplatilo. Aj v poslednom zápase bolo cítiť divákov. Pomohli nám a ja by som im chcela touto cestou poďakovať, boli super. Preplnená hala vrela a to nám dodávalo sebavedomia. Takú atmosféru som zažila hádam len pred rokom v Ružomberku, keď sme bojovali s Deltou o titul."

Ten by chcela získať aj o rok. "Mohli by sme pokračovať v nasadenom kurze. Zlatú zbierku by som s radosťou rozšírila," dodala basketbalistka, ktorá sa už nevie dočkať dovolenky. V polovici júna sa chystá s partiou do Chorvátska. Predovšetkým vraj potrebuje zregenerovať fyzické sily.