Basketbalistky Delty I.C.P. Košice aj v tejto sezóne potvrdili, že minuloročné striedanie stráží na slovenskom tróne nebolo náhodné. Aj v tomto ročníku sa im podarilo v extraligovom finále poraziť Ružomberok a tešili sa z obhajoby titulu. Nebola to však ľahká cesta na vrchol, finále prinieslo nesmiernu drámu. Rozhodovať musel až posledný možný piaty zápas.

"Nervozita nebola, iba trošku. To vyplývalo z nerozhodného stavu 2:2. Verila som však v to, že keď budeme hrať na domácej palubovke, pôjde nám to lepšie ako v Ružomberku," vrátila sa k rozhodujúcemu duelu, po ktorom vypukli oslavy, basketbalistka Delty Katarína Timková. Piaty zápas v súboji o zalto, to sú aj veľké tlaky. "Tesne pred zápasom som trochu nervózna bola. Povedali sme si však v šatni, že tento zápas musíme vyhrať. Nervozita teda postupne opadala."

Rozhodujúcim faktorom pri obhajobe titulu sa jednoznačne ukázalo domáce prostredie. Ani jednému celku sa nepodarilo vyhrať na súperovej pôde. "Robí to veľa. Najviac nás povzbudzuje určite to, že v tej hale denne trénujeme. Poznáme tieto koše dokonale. Diváci nás vítajú potleskom už keď prichádzame, a to nám dodáva sebavedomia. Aj kvôli divákom sme nemohli rozhodujúci duel prehrať. Veď celú sezónu, počas ktorej sme dreli, sme nemohli len tak pustiť a skončiť na druhom mieste. To nepripadalo do úvahy, každá z nás si to uvedomovala."

Domáca palubovka je veľkou výhodou, ale v napätých momentoch môže aj zväzovať ruky. Po tejto tránke sa s tým delťáčky vyrovnali bravúrne. "Zo začiatku sa tlak prejavoval na oboch stranách. Keď sme zvyšovali postupne náskok, nervozita opadala."

Finálová séria mala všetko, čo mala mať - napätie, gradáciu a napokon aj šťastŢy koniec. "Veru, to áno (úsmev). Celá táto sezóna bola dosť tvrdá, titul sme si vydreli."

Katarína Timková bola v kádri Delty aj vlani. Na krk jej teda zlatú medailu povesili už po druhýkrát. "Minulý rok to bolo prvé finále, iste to šlo lepšie. Teraz bolo potrebné titul obhájiť, ale mne sa zdalo, že prvý titul bol lepší zážitok."

Je pravdou, že vlani bola radosť hráčok spontánnejšia. Predsa len, po dlhých rokoch prvýkrát zosadili Ružoberok z tróna, bola to veľká paráda. Emócie boli väčšie. "Asi áno. Aj teraz som sa veľmi tešila, bolo to super. Napríklad pre Smithovú, to muselo byť úplne úžasné, keďže to bol jej prvź titul. Takisto pre Michulkovú, keďže sme orazili Ružomberok, za ktorý predtým hrala."

Vlaňajšie oslavy finále priamo na palubovke si Timková dobre pamätá aj z toho dôvodu, že práve ona prvýkrát strihala m,ajstrovskú sieťku. Tento rok sa táto čestná povinnosť ušla kapitánke Jendrichovskej. "Bola som rada, že som ako prvá mohla pred rokom strihať sieťku. Bola to pre mňa veľká pocta. Stále by si to podľa mňa vyskúšať niekto nový. Nebolo vopred určené, kto to bude, aj minulý rok sa to rozhodlo až na palubovke. Teraz sa to ušlo Hanke Jendrichovskej a myslím, že bola rada."

Košičanky v podstate točili vo finále len sedem hráčok. Timková patrila medzi nich, do rozbehnutých stretnutí vstupovala ako striedajúca hráčka. Zväčša nie na dlho, kým si kľúčové hráčky oddýchli. "Je ťažké ísť do zápasov nerozbehaná, nie je ľahké chytiť krok. Myslím, že som mala málo príležitostí."

A ako je K. Timková so svojho osobného pohľadu spokojná s celou sezónou? "Čakala som viac. Myslela som si, že budem na palubovke častejšie, nehovorím, že v základnej päťke. Som však rada, že sa sezóna už skončila a môžeme si konečne oddýchnuť."

Do budúcej sezóny teda pôjde košická odchovankyňa s ambíciu vybojovať si svojimi výkonmi viac priestoru na palubovke. "Určite, že si chcem vydobyť miesto na ihrisku. Ešte však sama neviem, ako to bude na budúcu sezónu. Mám ešte opciu na jednu sezónu, ale zatiaľ neviem, či si ju klub uplatní. Ak so mnou klub ráta aj naďalej, ja by som chcela pokračovať," dodala hráčka, ktorá sa v minulosti už objavila aj v širšom kádri slovenskej reprezentácie.