Popradské basketbalistky sa už v extralige neraz postarali o prekvapenie. Popýšiť sa môžu skalpami Ružomberka i košickej Delty. Aj v tejto sezóne by ambiciózny tím spod Tatier vedený trénerom Ladislavom Štajgerom chce dať o sebe vedieť. A už v prvom kole najvyššej súťaže prinútil obhajcu titulu na jeho pôde nešetriť sa. Družstvo K Cero I.C.P. Košice sa vo východniarskom derby rozbiehalo pomalšie, ba až ťažkopádne. Akoby si Košičanky ani neuvedomovali, že súper sa sám na kolená nezrazí. A tak v prvom polčase viedol Poprad o 12 bodov. Do prestávky sa manko domácich scvrklo na päť bodov (30:35). Až po zmene strán sa favorit presadzoval, najmä výbornou obranou. Pre Popradčanky bolo neraz problematické prejsť na súperovu polovicu, nieto vypracovať si vhodnú streleckú pozíciu. Hostia aj preto zaznamenali v druhej dvadsaťminútovke skromných 11 bodov a stretnutie K Cero I.C.P. vyhral 64:44.

"Je začiatok sezóny, ešte sa len rozbiehame. Bol to prvý majstrovský zápas, už sa o niečo hrá. Lebo v príprave je to iné. Potrebovali sme sa do toho dostať, aj keď nejaký čas nám to trvalo, ale potom to už išlo," zverila sa nám pivotka Košíc Mária Růžičková.

Hoci spočiatku bol majster nerozkývaný, nestotožnila sa s myšlienkou, že sa tak stalo kvôli podceneniu. "Nemám pocit, že by to brali na ľahkú váhu. Veď sme vedeli, že Poprad je kvalitný súper, aj v predchádzajúcej sezóne s ním Košice mali problémy. Nečakali sme ľahký zápas."

Pod košom mal celok K Cero I.C.P. zreteľnú výškovú prevahu. Američanka Johnsonová, Srbka Malešová, ale aj Růžičková s Jurčenkovou majú cez 190 centimetrov. No predsa mali Košičanky najmä spočiatku problém zužitkovať to.

"Je to možné. Ide aj o to, komu sa práve darí. Ak sa chce doskakovať aj hráčkam, ktoré nie sú také vysoké, tak to občas vyzerá tak, že centimetre nie sú najdôležitejšie. Spočiatku sme si mysleli, že tie lopty nám budú do rúk padať samé, potom sme zistili, že to tak nebude a začali sme lepšie doskakovať."

Aj doskakovanie, bránenie, vlastne všetky činnosti museli domáce zlepšiť, aby sa misky váh začali nakláňať na ich stranu. Po prestávke hrali ako vymenené. "Tréner hlas nezvyšoval. V šatni nám vysvetľoval to, čo nám hovoril už na začiatku stretnutia. Chcel len, aby sme si v hlavách usporiadali to, čo nám povedal a zariadili sa podľa toho."

Rozdiel bol najmä v prístupe k obrane. Priznala to aj M. Růžičková: "Poznali sme popradské signály, ale nebránili sme tak, ako nám to tréner kázal. Ale akonáhle sme ho počúvli, už to išlo. V každom stretnutí je to o bránení. Hovorí sa tomu aj špinavá robota. Basketbal je kolektívny hra, každá jedna si musí uvedomiť, že ak neubráni svoju hráčku, doplatia na to aj ďalšie. Je to aj o ochote navzájom si pomáhať. Diváci si veľmi nevšímajú kto ako bráni, skôr vidia tie body, nie každému sa chce ísť do bránenia s nadšením. Keď však prehrávate, každý sa premôže."

Maja stále bojuje v podkošovej konkurencii o miesto v základnej zostave, o to, aby na ihrisku trávila čo najviac minút. "Byť v prvej päťke je pocta, ale ja si na tom až tak nepotrpím, zvlášť nie vtedy, ak hrám veľa. Lebo dobrý pocit môžete mať aj keď tam nabehnete z lavičky a splníte to, čo máte," prehodila s úsmevom a dodala: "Bol to prvý zápas, hrali sme doma, viete, že každý sa chce ukázať," priznala autorka 8 bodov, ktorá sa už v Košiciach cíti ako doma. Aj s novou halou sa vraj skamarátila. A teraz si chce zvyknúť na zápasový rytmus sobota streda.

Pre majstra je extraliga stále len prípravou na Európsku ligu. Stále si môžu skúšať to, čo by chceli tasiť na pohárovej scéne. "Stretnutia s Ružomberkom a Popradom sú iné, predsa len toto sú kvalitnejší súperi. Ostatných nechcem podceňovať, ale tam to naozaj môžeme brať ako prípravu na Euroligu."