V roku 1999 odišla vtedy iba 16-ročná talentovaná basketbalistka Daniela Číkošová z košickej Cassovie do tímu v tom čase neohrozeného kráľa slovenských ženských ihrísk SCP Ružomberok. Po šesť a pol roku strávenom na Liptove a naposledy v poľskom klube Lotos Gdynia sa jeden z klenotov z košickej mládežníckej liahne nedávnej minulosti vracia domov. Od prvého januárového dňa nadobudla platnosť jej zmluva s K Cero I.C.P., ktorá vyprší po skončení sezóny 2006/07. S novou posilou nášho euroligového zástupcu, slovenskou reprezentačnou krídelníčkou sme sa pred jej včerajším prvým tréningom na novom pôsobisku pozhovárali.

S akými pocitmi sa po rokoch vraciate do rodného mesta?

"Som rada, že budem hrať doma. Teším sa. Na druhej strane, pocity sú aj zmiešané, ale skôr pozitívne. Má to svoje výhody i nevýhody."

Môže byť jednou z nevýhod väčší tlak z domáceho prostredia?

"Tlak je všade, to k basketbalu patrí. Oaby sú skôr s toho, ako ma prijmu fanúšikovia, keďže predtým som tu chodievala v drese Ružomberka ako súperka."

Bolo by iste od fanúšikov nezmyselné, keby vás ako odchovankyňu košického basketbalu neprijali. Máte azda negatívne skúsenosti z čias, keď ste do Košíc prišli v ružomberských farbách?

"Sem-tam sa nejaké výkriky vyskytli. Hádam to však bude dobré."

Z Cassovie ste odchádzali, keď vás trénoval Vladimír Karnay, ktorý vás basketbaovo prakticky 'odchoval'. Dnes je Karnay na lavičke K Cero I.C.P. Zohralo to pri vašom rozhodovaní o návrate do Košíc svoju rolu?

"Určite a dosť veľkú. Pána Karnaya poznám dlhé roky, vyrastala som basketbalovo uňho. Veľmi sa teším na spoluprácu s ním."

K Cero I.C.P. má najvyššie ambície, čo vám zrejme len vyhovuje.

"Iste. Keď to porovnám s Gdyniou, nemám veľmi o čo prísť, Košice hrajú tiež Euroligu a budú hrať o domáci titul. Skôr si myslím, že mi to niečo dá."

S Gdyniou ste sa rozlúčili predčasne. Veľa priestoru na palubovke ste nedostávali, bolo to pre vás sklamaním?

"Určite som čakala, že dostanem trošku viac priestoru na ihrisku. Nielen to sa však podpísalo pod môj odchod. Svoje zohralo i to, že sa veľa netrénovala. Na tréningoch nebola záťaž, akú by som potrebovala a keď som šla hrať, cítila som, že mi chýba kondička alebo sila."

Boli tam teda problémy?

"Málo sme trénovali, lebo z Gdynie je to do iných poľských ligových miest veľká diaľka. Najmenej sme za súperom cestovali šesť hodín, takže to bolo dosť únavné."

Gdynia patrila v Eurolige k popredným celkom, tento rok im však patrí v skupine až 5. miesto, v lige sú tretie. Spokojnosť teda zrejme nebola...

"Nálada nebola až taká zlá. Budovali totiž mladé, perspektívne družstvo do budúcnosti. Vraveli, že nevadí, aj keď sa v Eurolige nejaký zápas prehrá, najmä ide o devízu do budúcnosti. Ja si vśak myslím, že určvite boli nespokojní. Svedčí o tom i to, že prišli posily a po Novom roku určite budú ešte nakupovať nejaké Američanky."

Čo teda očakávate od prestupu do K Cero I.C.P.?

"len to najlepšie. Dúfam, že sa začne viac dariť a splníme ciele. Bola by som veľmi rada, keby som už aj ja po dvoch rokoch opäť získala titul."