Štvrťfinálová séria basketbalovej extraligy žien medzi K Cero I.C.P. Košice a Nitrou, ktorá štartuje v sobotu, má jasného favorita vo východoslovenskom celku. Zaujímavú príchuť bude mať toto meranie síl pre pivotku Nitry Kamilu Kažimírovú. Táto 22-ročná basketbalistka pôsobila v uplynulých rokoch práve v K Cero I.C.P. (vtedy ešte pod hlavičkou Delty), v lete sa však pobrala do poľskej Lodže a odtiaľ v priebehu sezóny do Nitry.

"Ja to jednoznačne vítam, že štvrťfinále hráme s K Cero I.C.P. Aspoň sa totiž dostanem po zápase domov. Inokedy takúto príležitosť počas sezóny nemám, len keď hráme v Košiciach," teší sa rodáčka z Prešova. Na košické pôsobenie má dobré spomienky, kontakty s bývalými spoluhráčkami však udržuje už len sporadicky. "Som teraz taká zaneprázdnená, že som rada, ak sa vôbec ozvem rodine, že ešte žijem," smeje sa Kamila, ktorá v Nitre nastúpila aj do zamestnania a zúročuje svoje pedagogické poznatky. "Je to naozaj dosť časovo náročné. Z práce prichádzam väčšinou až o piatej a hneď idem na tréning, takže domov prichádzam najskôr o pol deviatej."

Iba naivný človek by mohol predpokladať, že Nitra môže vysokého favorita na jeho ceste do semifinále potrápiť. "V tejto sérii naozaj nemáme čo stratiť, budeme sa snažiť," vraví opora tímu spod Zobora. Nitranky skončia v extralige na siedmom mieste, hrobárovi ušli z lopaty v hodine dvanástej. Hrozilo im totiž, že skončia posledné, no v záverečnom nadstavbovom kole prekvapujúco vyhrali v Banskej Bystrici, čím odstunuli na chvost tabuľky Viktoriu PČSP. "Mali sme veľkú motiváciu. Predsa len, je lepšie nebyť posledný. Dali sme do toho zápasu všetko a oplatilo sa nám to." Pre úplnosť už len dodávame, že z extraligy nevypadáva kvôli reorganizácii nikto, teda ani posledný celok tabuľky.

Nitra hráva svoje domáce zápasy v obci Preseľany zhruba 12 kilometrov od mesta. Ako si Kažimírová zvykla na 'dedinské' prostredie v tamojšej telocvični? "Niekedy sa tam príde na nás pozrieť len päť ľudí, ale už som zažila aj plnú halu, ak sa to minihľadisko tak dá nazvať. Hala je pri základnej škole, takže hľadisko je tam naozaj malé. Nedá sa to úplne vnímať ako domáce prostredie. Určite by nám viac prospelo, keby sme hrali niekde v Nitre. Akiste by sa na nás chodilo pozrieť viac ľudí." Celkovo sa však na západe Slovenska cíti dobre. "Som zatiaľ spokojná, pracovne i basketbalovo. V Lodži som toho veľa nenahrala, kým tu som skoro celý zápas na palubovke," pochvaľuje si extraligová pivotka.

Kažimírovej naj v Košiciach

Najkrajší zážitok: "Jednoznačne zisk prvého majstrovského titulu. Celú sezónu som bola pri tom, prežívala som to fakt intenzívne."

Najhorší zážitok: "Nič také negatívne sa mi nevybavuje. Možno by to súviselo so zraneniami."

Navážnejšie zranenie: "Ja som mala väčšinou problémy s členkaami. Tiahlo sa to so mnou už skôr, než som do Košíc prišla. Nepríjemný bol aj zápal zápal polohového nervu minulý rok, keď som istý čas musela stráviť v nemocnici."

Najlepšie kamarátky: "S Ali Soprirjakovou sme si zvykli písať mejly alebo si zavolať, aj so Zuzkou Škvarekovou. Zle som však nevychádzala s nikým."

Čo sa tu najviac naučila: "Najmä mi to dalo skúsenosti. Trénovala som so staršími hráčkami, od ktorých som sa veľa priučila. Som veľmi rada, že som v Košiciach hrala, nemala by som problém sa tam aj vrátiť."