To bola porcia adrenalínu, ktorú dostali včera športuchtiví Ružomberčania! Najprv napnuté nervy na futbale, potom ešte väčšia dávka na basketbale. Vymreté centrum mesta. Konečne plná Koniareň. Teplo ako v saune sa ešte stupňovalo, keď si v tretej štvrtine obe družstvá akoby ponúkali víťazstvo. Pracovali nervy, ale košické boli pevnejšie. Ružomberčania šediveli pri zakončeniach svojej pivotky Jennifer Butlerovej spod koša, ktorá by asi potrebovala kúru zo streleckej neplodnosti v neďalekých kúpeľoch Lúčky.

Bola to Košičanka Kelly Mazzanteová, ktorá zariadila rozhodujúci bodový odskok hostiek. Keď bol minútu a pol pred koncom rozdiel v skóre päťbodový, košická lavička začala žiť triumfom. Tréner Vladimír Karnay si zobliekol sako, manažér Daniel Jendrichovský zišiel z hľadiska k hráčkam. Z poverčivosti si včera nevzal na seba oblek, ale len tričko. Polminútu pred koncom sa staronové majsterky na lavičke pochytali za ruky - vedeli, že už neprehrajú. Odkiaľsi, zrejme z košickej šatne, doniesli majstrovské čierne šiltovky so zlatým nápisom 3peat 2004 - 2006. Len šumivé vínko chýbalo v zásobách. Košičania ho neprezieravo nachystali v minulom domácom zápase, teraz naň ani nepomysleli. Na čo druhýkrát pokúšať osud s bublinkami? Vytryskla teda iná radosť - ľudská.

Objatia, slzy, fotografovanie. Kapitánka K CERO I.C.P. Zuzana Škvareková dostala do rúk nožnice na odstrihnutie sieťky z koša, do ktorého v záverečnej štvrtine nepadali lopty z ružomberských rúk. "Rozhodlo tak vedenia a je to symbolické, lebo som získala skalp Ružomberka aj tretíkrát. Viac-menej je to moja povinnosť, vravela.

Torzo sieťky skončilo na Jendrichovského krku, ale Zuzana oň nesmelo požiadala, či by si ho nemohla vziať domov...

Kelly Mazzanteová, hrdinka záveru, rozdávala autogramy a úsmevy.

"Myslím si, že tento zápas rozhodla obrana a doskakovanie. Zahrali sme ako tím, urobili sme menej chýb," tvrdila do mikrofónov.

V pote šťastia sa "kúpal" manažér Jendrichovský.

"Uveril som, že sme vyhrali, až keď zaznel klaksón. Dievčatá si týmto zarobili nazad tie peniaze, ktoré si nezaslúžili doteraz v sezóne. Po dohode s oboma čestnými prezidentmi nášho klubu im aj niečo prihodíme navyše",hovoril.

Jeden z nich, Igor Sidor, trčal v čase kľúčového finále kdesi v zápche na ceste a do Ružomberka nedorazil. "Dobre z toho pohľadu, že keď on nie je v Ružomberku na zápase, vyhrávame. Bol tu na treťom súboji a ten sme prehrali,smial sa Jendrichovský.

Pre Košičanky bola v noci zo stredy na štvrtok pripravená po návrate domov slávnostná recepcia v hoteli Slovan. Koľko šumivého vína dovtedy nakúpili, to ešte pod Čebraťom nikto netušil. Vyzeralo to však na bujaré oslavy.

Domáca čestná tribúna posmutnela. Nikto však nebol sklamanejší ako samotné ružomberské dievčatá na ihrisku. V tretej štvrtine sa im núkala šancu na víťazstvo, ale ony si ho nevzali...

"Zlomili sme sa v útoku", konštatovala stredná rozohrávačka Michaela Uhrová. "Nastrieľať 53 bodov, to je hrozne málo. Šancí bolo dosť, aj spod koša, ale nepadalo nám to. V obrane sme hrali dobre, veď dostať od takého silného súpera len 60 bodov, je dobrá vizitka. Boli sme trochu nervózne. Toľko ľudí... Prvý raz až na tomto finále. Nič sme nechceli zakríknuť, vopred sme nechystali žiadne oslavy ani šumivé víno, ale napokon to nevyšlo.