Kľúčovým mužom, ktorý dokázal pozdvihnúť úroveň ženského basketbalu v Košiciach do takej miery, že trikrát po sebe sa na východe mohol oslavovať majstrovský titul, je nepochybne generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský. Aj tentoraz sa jeho celosezónna námaha oplatila, a tak nečudo, že si včera v Ružomberku plnými dúškami vychutnával slastný pocit z prvenstva. Po ťažkej - a to aj psychicky - finálovej sérii s Ružomberkom sa Košičankám prvýkrát v histórii dokonca podarilo oslavovať titul na palubovke svojho večného rivala. Tesne po tom, čo sa odstrihnutou víťaznou sieťkou z obruče na hlave doradoval, sme ho oslovili, aby vyjadril svoje bezprostredné emócie po rozhodujúcom triumfe.

"Tie pocity sú úplne nádherné. V žumpe, po ktorej sme boli po prehratom štvrtom zápase, nám bolo veľmi ťažko, ale dokázali sme sa z nej dostať. Zabojovali sme a ukázali sme, že vieme hrať. Dievčatá dnes to víťazstvo skôr vytrápili ako uhrali nejakým umením. A práve v tom je veľká sila nášho družstva, že sme sa nepoložili ani keď nám už nikto neveril. Jednoznačne sa potvrdilo, že výhoda domáceho prostredia tento rok vôbec nič neznamenala. Všetko to bolo v hlavách," vyznal sa D. Jedrichovský. Podľa neho zdramatizovanie série prišlo preto, že nezvládli pozíciu, keď titul bol už blízučko. Našťastie, všetko sa napokon na dobré obrátilo. "My sme trošku uleteli po prvých dvoch zápasoch a mysleli sme si, že sa už nič nemôže stať. Presne to isté sa stalo Ružomberku, ktorý uletel po štvrtom stretnutí. Ja môžem poďakovať aj Kelly Mazzanteovej, že to na konci zobrala do svojich rúk. Presne to, čo som od nej očakával v celej sezóne, v tejto poslednej štvrtine splnila. My máme tri tituly, ktoré sme získali v rade za sebou, čo mi dnes ešte ani celkom nedochádza. Ja som si povedal, že dnes v noci určite spať nebudem, či už z dôvodu prehry alebo víťazstva. Som veľmi rád, že napokon nebudem spať preto, že máme tri tituly pre Košice. Dúfam, že aj celé Košice to dokážu oceniť, lebo sme prešli naozaj ťažkou sezónou."

Po prehre vo štvrtom zápase v Košiciach nebolo do reči nikomu, pretože pred družstvom zrazu stála veľmi ťažká úloha - vyhrať v Ružomberku, inak by sa sen o titule rozplynul. Ako vnímal generálny manažér situáciu, keď Ružomberok vstal z popola a vyrovnal z 0:2 na 2:2? "My sme sa v tom štvrtom zápase do značnej miery porazili sami. Všetci, vrátane mňa sme totiž už oslavovali, keďže sme chceli nášmu skvelému publiku pripraviť doma oslavu ako sa patrí. Nepodarilo sa nám to. O to viac som rád, že nám to vyšlo vo chvíli, keď nám už nikto neveril," zdupľoval D. Jednrichovský. Celý košický tábor by iste veľmi dlho mátalo, keby tak dobre rozbehnutú sériu stratili. Nervozita pred rozhodujúcim stretnutím teda bola citeľná, lebo neúspech by bol skutočne ťažkou psychickou ranou. "Áno, bol som veľmi nervózny. Vedel som totiž, že dnes v poslednej štvrtine budeme hrať vlastne o celú sezónu. Určite som to nechcel dostať do takého stavu, ale potvrdilo sa to, čo som pred stretnutím povedal. Vravel som totiž, že päť minút pred koncom ešte nikto nebude ani tušiť, kto bude majster."