Verným spojencom trénera Vladimíra Karnaya na košickej lavičke je vedúci družstva Ivan Benninghaus. Aj jemu sme teda ponúkli možnosť sformulovať svoje emócie do viet. Vyjadril ich takto:

"Pocity sú len krásne. Sezóna bola dosť zvláštna, pretože až v januári sa nám skutočne podarilo zložiť družstvo, ktoré bolo ochotné podriadiť sa tomu, čo tréner chcel. Tým nechcem povedať, že tréner Jány, ktorý sezónu začínal, sa nesnažil urobiť maximum práce, skrátka mu to nevyšlo. Jednoducho hráčky svojou úrovňou nedosahovali to, čo sa od nich v klube čakalo. Myslím si, že po vyzdravení Jalčovej, príchode Číkošovej a Carterovej sa mančaft dal dokopy tak, ako sme si to všetci predstavovali. Posledné kolá nadstavbovej časti ukázali, že toto družstvo je skutočne v tejto lige najlepšie. Dokumentovalo to tým, že aj po tom, čo Ružomberok z 2:0 vyrovnal na 2:2, ukázalo svoju silu a zvíťazilo v Ružomberku. O to ťažšie to bolo, že ešte nikdy nikto nezískal titul v Ružomberku. Naša radosť bola o to krajšia, keď sme mohli v ružomberskej hale strihať sieťku a zavesiť ju na náš pohár. Túto radosť nám už nikto nikdy nevezme. Ja by som ju prirovnal k tej, keď sme získali prvý titul. Bol to fantastický pocit, treba poďakovať týmto dievčatám, že to dokázali. Na tom sa oplatí stavať a každý, kto v Košiciach skutočne má rád šport, dnes uzná, že basketbal je v meste "Number 1". Samozrejme, futbal a hokej zohrávajú dôležitú úlohu, ale myslím si, že ak sa chce ako mesto niečím presadiť, je to basketbal. Je tu totiž partia funkcionárov na čele s Danom Jendrichovským, ktorý je obrovským potenciálom, čo sa týka ekonomiky a energie. My mu možno trošku dodávame šľahačky na torte, že ho možno niekedy vieme aj zabrzdiť alebo mu vliať entuziazmu, lebo po domácej prehre a vyrovnaní na 2:2 to bolo všelijako. My sme mu však sľúbili, že ten titul dovezieme z Ružomberka. Všetko je o kolektíve a ten dnes zvíťazil."