Sezónu začínala Slávka Frniaková ako kapitánka K Cero I.C.P. Košice. Operácia kolena ju však na dva mesiace úplne vyradila z hry, a tak jej úlohu v priebehu ročníka prevzala Zuzana Škvareková. Dlhý tréningový výpadok tesne pred play-off znamenal, že tentoraz vo finále nebola Frniaková takým lídrom tímu ako pri predchádzajúcich dvoch tituloch, ale uspokojiť sa musela s pozíciou striedajúcej hráčky. Tento tretí primát v košickom drese mal teda pre Frniakovú trochu inú príchuť ako predchádzajúce dva.

"Určite, ale ja si ho vážim rovnako. Som rada, že sme zlatý hetrik dosiahli. Boje o titul som teraz prežívala prakticky z lavičky a môžem povedať, že je to horšie ako z ihriska. Predchádzajúce tituly ma stáli strašne veľa síl, tento tretí menej, keďže som toľko nehrala. Keďže som však bola jednou z najskúsenejších hráčok, snažila som sa aspoň zoceliť kolektív," vyjadrila sa S. Frniaková. Jej burcujúci prístup v kabíne ocenil po finále i tréner Karnay a my s ním môžeme len súhlasiť. Nebolo totiž možné nevšimnúť si, ako v rozhodujúcom piatom finálovom zápase v Ružomberku Frniaková odušu z lavičky ženie svoje spoluhráčky kľačiac pri postrannej čiare. Kričala, povzbudzovala, čo jej hlasivky stačili, hoci v ohlušujúcej atmosfére v publiku ju niekedy nemohli spoluhráčky na palubovke ani počuť. S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že aj keď veľa nehrala, rozhodujúci finálový duel ju stál veľa síl. "Veru, po tom zápase som bola unavená, akoby som hrala 40 minút. Ja som do basketbalu fanatik a tým, že som kričala, žila som s družstvom."

Určite to pre druhú najlepšiu basketbalistku Slovenska za rok 2005 nebola ľahká pozícia. V Košiciach bola zvyknutá na rolu ťahúňky a teraz v rozhodujúcich bojoch zväčša zahrievala lavičku. Očakávala, že po dlhodobom zranení sa jej podarí lepšie vrátiť sa do hernej pohody? "Myslela som si, že budem hrať trochu viac, ale to je vždy na trénerovi. Nebola som v dobrej hernej pohode. Človek môže byť akokoľvek skúsený, ale nemôže po vyše dvojmesačnej pauze nastúpiť a rozhodovať zápasy. Teraz to bolo na iných dievčatách a ja som verila, že to zvládnu a titul obhájime. Ja som kričala, povzbudzovala, ale to je všetko málo, lebo rozhodujú hráčky na ihrisku. Myslím si však, že sme zvíťazili aj preto, že naša lavička žila a jedna druhej sme priali. Nerobili sme rozdiel, že jedna hrá toľko minút a iná menej. Hrali tie, ktoré boli v najlepšej pohode."

Dá sa očakávať, že ako po minulé roky, ani tentoraz ju neminie pozvánka do reprezentačného tímu, ktorý čaká v septembri kvalifikácia na majstrovstvá Európy. "K tomu tiež veľa povedať momentálne neviem. Ak budem zdravá, rada pôjdem znovu reprezentovať. Uvidím však, ako na tom bude koleno, pretože ešte nie je úplne v poriadku. Absolvujem s ním ešte nejaké vyšetrenia a ak bude potrebný oddych, je možné, že na rozdiel od predchádzajúcich sezón, tentoraz v kvalifikácii budem chýbať. Musím totiž myslieť na svoje zdravie, ktoré je prvoradé. Ešte je však všetko otvorené, " dodala S. Frniaková.

K budúcnosti sa zatiaľ nevyjadruje

Zmluva v Košiciach sa Slávke Frniakovej končiac touto sezónou naplnila, aká bude teda jej budúcnosť? Rozhodne sa po troch tituloch pre zmenu? "K tomu sa zatiaľ nevyjadrujem, zmluvu mám ešte do konca mája. Čo bude potom, uvidíme, najprv sa musím porozprávať s generálnym manažérom klubu Danom Jendrichovským," odmietla nateraz debatu o svojej budúcnosti 27-ročná rodáčka zo Žiliny.