S odstupom niekoľkých dní, keď už prvotná eufória vyprchala, ale dobrý pocit a hrdosť ostali, sme sa s trénerom basketbalistiek K Cero I.C.P. Košice Vladimírom Karnayom pustili do hodnotenia sezóny, ktorá vyústila v zavŕšenie zlatého hetriku. Vymedzili sme podstatné kroky, ktoré podľa nás rozhodli o úspechu a pustili sme sa po ich stopách.

1. krok - príchod Karnaya: K Cero I.C.P. Košice prehrávali v Eurolige jeden zápas za druhým, a tak sa vedenie rozhodlo konať. Od začiatku decembra prebral trénerské žezlo po Tiborovi Jánym Vladimír Karnay. Ten priviedol družstvo k dvom predchádzajúcim titulom, ale po uśpešnej vlaňajšej sezóne na lavičke skončil. "Pocity boli zmiešané, kedže som sa vracal tam, odkiaľ som len pred pár dňami odchádzal. Bolo to aj burcujúce, lebo bolo na mne, aby som dokázal, že stanovené ciele sa dajú plniť. Vôbec to však nebolo jednoduché," uviedol V. Karnay. "Len raz v živote som preberal družstvo v polovici sezóny a nedopadlo to dobre. Zvolil som však teraz úplne inú metódu a vyšlo to, hoci Ružomverok bol vysokým favoritom finále, lebo mal desať mesiacov kosolidovaný káder. My sme vždy len niečo dobiehali. O to väčšia radosť v našom tábore potom vypukla."

2. krok - odchod Johnsonovej: Americká posila tímu Tiffany Johnonová v kolektíve príliš dobrú krv nerobila. O družstvo nemala veľký záujem a v obrane nechávala spoluhráčky v štichu. Tréner Karnay ju podrobil ostrej kritike hneď po svojom príchode a onedlho sa z tímu porúčala. "Beriem všetky jej štatistické ukazovatele, ale keď som si na DVD pozrel, že v zápase s Valenciennes z prvých 32 inkasovaných bodov išlo 26 cez ňu, dokumentovalo to jej nezáujem o obranné čininosti. S takou hráčkou sa ťažko dosahujú vrcholy. Zahralo nám do karát, že jej príchod z dovolenky bol neskorý, porušila zmluvu, a tak sme sa s ňou mohli rozlúčiť. Brali sme na seba veľké riziko, lebo kvalita bola v tom čase pod zmluvami. Napriek tomu si myslím,, že to bol dôležitý ťah na ceste k titulu. Mali sme aj kúsok štastuia, že sa našla voľná hráčka v podobe Carterovej, krtorá bola pre drtužstvo platná."

3. krok - doplnenie kádra: Okrem spomínanej Američanky Carterovej posilnili tím za začiatku kalendárneho roka Číkošová a Škvareková, ktoré prakticky prišli za trénerom Karnayom. "O Číkošovej návrat do Košíc som ja bojoval už tri roky. Je to Košičanka a patriotizmus je namieste. Prečo by mala rozdávať radosť inde, keď má podmienky v Košiciach vytvorené. Škvareková trénovala so mnou v Cassovii a vedel som, že v krízových momentoch podrží loptu a dá družstvu rozum. Keď totiž vynecháme zranenú Frniakovú a odmyslíme si Škvarekovú, vekový priemer družstva bol 21 a pol roka. Skúsenosti teda chýbali."

4. krok - obrodenie ducha kolektívu: Keď družstvo dostávalo v Eurolige jednu facku za druhou, poznačilo to aj kolektív. Chýbal v ňom patričný duch súdržnosti. Príchodom Karnaya na lavičku sa však postupne aj toto zlepšilo a v play-off už bolo jasne vidieť, že dievčatá tvoria dobrú partiu. "Vzťahy sú charakterizované v mnohom aj od výsledkov. My sme už na konci dlhodobej časti začali naberať tvár a dievčatá si zo dňa na deň viac verili. Družstvo sa zomklo, cítilo, že na to má. Kolektív začal pracovať ako teamwork a bola radosť sa naň pozerať." A čo podľa tŕenera rozhodlo o tom, že majstrovský titul nezískal napokon favorizovaný Ružomberok, ale Košice? "My sme oveľa lepšie načasovali formu, ktorá bola vo finálovej sérii jasne na našej strane," uzavrel V. Karnay.

MAJSTERKY SLOVENSKA OČAMI TRÉNERA KARNAYA

Ruka z ríše snov - Kelly MAZZANTEOVÁ: "Má ruku z ríše snov. Dosahovala famóznu úspešnosť streľby za tri body. Ligu ukončila s 55-percentnou úspešnosťou trojok, predvádzala bilancie 5/5, 6/6, či dokonca 8/8. Ja sa pamätám, že raz ešte kadetka Jalčová mala v zápase 11/11. Dobre, ale to bolo raz a desať rokov sa nič také nezopakovalo. Kelly to však dosahovala takmer pravidelne. Pochopila, že je strelecký líder družstva a vo finále to vzala na svoje plecia."

Talent i snaha - Jana ČARNOKÁ: "Dievča, ktoré na tréningu maká a chce sa učiť. Má budúcnosť pred sebou, nechýba jej talent i snaha. Dôležité je, že chce chodiť na doraz."

Obrovský prínos v kabíne - Slávka FRNIAKOVÁ: "Keď som prišiel, mala koleno v bolestivom stave a išla na operáciu. Chcela sa vrátiť a pomôcť družstvu, ale nedokázala sa do toho dostať, keďže sa vyskytli komplikácie a z dvojtýždňovej pauzy bola dvojmesačná. To je už veľká časová strata. Obrovský bol však jej mimobasketbalový prínos v kabíne. V boji o titul obdivuhodne burcovala družstvo a neustále povzbudzovala spoluhráčky. Patrí jej veľké uznanie za to, že sa takto zachovala, lebo v slovenskom športe sú v móde skôr iné vlastnosti, ako je napríklad závisť."

Z dna do rovnováhy - Daniela ČÍKOŠOVÁ: "Prišla z Poľska a sama sa vyjadrila, že tréningový proces tam bol slabý. Bola na dne fyzicky a pomaly už aj psychicky. Dávky, ktoré tu musela absolvovať ju nakoniec dávali do rovnováhy a zo zápasu na zápas sa zlepšovala. Nechcel by som byť počas finále v jej koži, keďže šesť rokov strávila v Ružomberku. Vo finále pomohla famózne v obranných činnostiach, lebo ubránila Uhrovú a vypomohla aj v doskakovaní."

Prebudenie na rozohrávke - Ivana JALČOVÁ: "Po zranení Frniakovej sa ponúkalo len jedno riešenie, aby sa Jalčová vrátila na rozohrávku. Pookriala a dokázala, že jej to sedí. Aj mne to z taktického hľadiska vyhovovalo, pretože hra s takou vysokou rozohrávačkou poskytuje obrovskú škálu variantov. V družstve sa tak zvýšil výškový priemer a neubralo sa na rýchlosti. Jej veľkým kladom je, že v plnej forme dokáže prihrávky, aké asi nik iný na Slovensku, vie totiž obojruč cez celé ihrisko dať milimetrový pas. Post strednej rozohrávačky ju zobudil a znovu z nej máme jednu kvalitnú hráčku."

Žena mnohých tvárí - Anna JURČEKOVÁ: "Žena mnohých tvárí. Strieda dobré okamihy s horšími. Niekedy pomôže, inokedy by ju hľadisko aj zjedlo. Má parametre podkošovej hráčky európskej kvality, ale je ešte veľmi mladá a potrebuje ešte pár rokov. Musí sa dostávať na palubovku aj v ťažkých zápasoch a dúfajme, že v budúcnosti to dokáže pretaviť v prospech družstva."

Pracovitá včielka - Amisha CARTEROVÁ: "Veľmi dobrá kúpa. Nie je taká hviezda, ako bola Johnsonová, ale dokázala sa vcítiť do herného systému družstva. Výrazne pomáhala v obrane. Svojou pracovitosťou bola výraznou osobnosťou tímu. Dovtedy totiž naša mladá dvojica pivotiek Ružičková Jurčenková neoplývala stabilitou výkonov. Niet sa čo čudovať, lebo 20-ročná hráčka niekedy hrá ako hviezda prvej veľkosti a inokedy by ju človek ani vidieť nechcel. Amisha priniesla potrebnú konkurenciu na tento post. Toto družstvo nepotrebovalo hviezdu, ale takúto pracovitú včielku."

Talent potrebuje čas - Marie RUŽIČKOVÁ: "Veľký talent, len človek nikdy nevie, ako sa v daný deň dokáže pripraviť na stretnutie. Nie nadarmo sa hovorí: mladosť pochabosť. Maja podala veľmi dobrý výkon v druhom a piatom finálovom stretnutí, ale v prvom a štvrtom skoro nebola použiteľná. Keď bude na sebe pracovať, je veľkou budúcnosťou slovenského basketbalu, ale chce to čas. Vyzretosť prichádza vekom, nemožno od nej očakávať výkony ako predvádzala v minulej sezóne skúsená Hiráková."

Kreatívna a nečitateľná - Luisa MICHULKOVÁ: "Super kreatívna hráčka, ktorá dokáže úžasné veci v kladnom a niekedy ešte úžasnejšie v zápornom ponímaní. Možno je to aj dobre, lebo je veľmi ťažko čitateľná. Keď má svoj deň, dokáže 2500 ľudí v hale dvíhať zo sedadiel a keď ho nemá, musím ju uzemniť na lavičke."

Vzácny typ - Alena SOPIRJAKOVÁ: "Vie, že nedosahuje kvalitu týchto hráčok, ale je to vzácny typ. Na tréningu je poctivá a dokáže stmeľovať kolektív, vniesť doň tému, o ktorej sa potom debatuje. Dokáže s kolektívom žiť, je potrebné mať na lavičke takúto hráčku. Mať totiž jedenástu hráčku, ktorá tým, že sa nedostáva na ihrisko, by začala robiť rozbroje, by bolo zlé. Alena je pravý opak."

Obohatená skúsenosťami - Patrícia ČIŽMÁROVÁ: "Ťažko sa tu mohla presadiť. Potrebuje sa dostať do družstva, ktoré je na nižšej úrovni a hrať veľa minút. Zažila profesionálne družstvo a tieto skúsenosti by ďalší rok mohla pretavovať v Cassovii."

Kapitánka s veľkým Š - Zuzana ŠKVAREKOVÁ: "Bol som iniciátorom jej príchodu a vedel som, prečo to robím. To, čo som chcel, družstvu predala. Posledné štyri minúty v Ružomberku boli presne tým, čo som od nej očakával. Musím jej vzdať hlbokú úctu, že pri dvoch deťoch sa podujala toto všetko stíhať. U mňa ostane Škvareková vždy ako hráčka s veľkým Š."