Košice - Basketbalistky K Cero V.O.D.S. sa v tejto sezóne už musia zaoberať len domácou súťažou. V Európskom pohári FIBA totiž svoje účinkovanie minulý týždeň ukončili, keď v osemfinále vypadli po výsledkoch 78:70 a 68:78 s ruskou Vologdou. O účinkovaní nášho majstra v tejto medzinárodnej súťaži sme sa pozhovárali s generálnym manažérom K Cero V.O.D.S. Danielom Jendrichovským.

Siahali ste na postup do štvrťfinále, napokon bola šťastnejším tímom Vologda. Partiu ste mali rozohranú výborne, rozhodla prakticky jedna trojka, takéto vypadnutie musí veľmi bolieť...
"Iste. Najmä preto, že sme neprehrali s lepším družstvom, ale so šťastnejším. Mrzí nás to o to viac, že sme to mali rozohrané veľmi dobre. Bezmocnosť v čase, keď súper lámal zápas, je asi najhoršia vec, aká sa dá zažiť. Nedá sa totiž dievčatám vyčítať, že by urobili niečo zle, proste sa šťastena priklonila na stranu súpera, nielen doma, ale aj vo Vologde. O postup sme prišli v závere, urobili sme pár chýb, ale keby sme ich nerobili, boli by sme dokonalé družstvo, čo zďaleka nie sme."

V konečnom dôsledku sa v osemfinálovej sérii ukázalo, akú rolu hrá výhoda domáceho prostredia v druhom zápase.
"Jednoznačne. Dovolím si tvrdiť, že v prípade nášho domáceho prostredia v druhom zápase by sa nestalo minimálne to, že rozhodcovia v poslednej štvrtine nepísknu ani jeden faul. To je výhoda druhého duelu doma, že družstvo vo svojom prostredí už vie, o koľko musí vyhrať a dokáže to i s pomocou divákov a arbitrov dotlačiť."

Hráčky Vologdy vychytili v odvete veľký deň, čo sa týka streľby za tri body. Neuveriteľne im to spoza oblúka sypalo, asi vami muselo lomcovať zúfalstvo, keď im padala jedna trojka za druhou...

"Vedeli sme, že ideme hrať proti družstvu, ktoré je veľmi vysoké a mimoriadne silné pod košom. S tým sme sa dokázali fantasticky vysporiadať, podkošový priestor sme zavreli a donútili sme ich hrať hru, ktorá im nie je vlastná. Napokon sa však ukázalo, že nás porazili zbraňou, ktorú doteraz ešte nikdy nepoužili, pretože takto oni nehrajú, keďže využívajú podkošovú silu. V odvete však mali 56-percentnú úspešnosť streľby trojok a to si my môžeme len biť hlavu, pretože také niečo by ešte raz nezopakovali ani bez obrany. Vyšlo im to však v zápase s nami a to rozhodlo. Donútili sme ich strieľať zvonku, veľakrát to bolo aj z nepripravených pozícií, veď dve trojky, ktoré dali v poslednej štvrtine, padli tak, že po boji o loptu sa k nim lopta odrazila späť. Toto sú klince do rakvy, dievčatám totiž nemôžem povedať, že by urobili chyby v obrane, vykašľali sa na to a nechali súperky voľné. Lopta sa proste vykotúľala von a domáce to premenili."

Sezóna sa vám teda z pohľadu účinkovania na medzinárodnej scéne bude hodnotiť asi veľmi ťažko.
"Už v čase, keď nám vyžrebovali Dinamo Moskva do základnej skupiny, mi bolo jasné, že len zázrak v podobe aspoň jedného víťazstva vo vzájomnom dueli by nám mohol zabezpečiť, aby sme sa vyhli najsilnejším družstvám už v druhom kole. Momentálne je frustrácia vysoká, v tejto európskej súťaži sme splnili všetko, čo sme mali, ale je to stále málo. Pritom pri troške šťastia sme mohli fakt hrať minimálne semifinále."

Ako teda celkovo hodnotíte pôsobenie tímu v Európskom pohári FIBA?
"Určite sme v tomto pohári chceli dosiahnuť viac. Prišlo však k zhode okolností, ktoré už v konečnom dôsledku nie sú nič platné, pretože sme skončili už medzi šestnástimi najlepšími a v Európe sme sa tak posunuli z prvej dvadsiatky ešte hlbšie, aj keď je to skresľujúci pohľad. Situácia jasne ukazuje, že kým v roku 2000, keď Slovensko vládlo v Európe a Ružomberok bol najlepší, boli všetky špičkové ruské basketbalistky roztrúsené po európskych kluboch, dnes skoro žiadna Ruska nehrá vonku, ale v domácich tímoch, kde sú sústredené aj najlepšie Američanky. Ruská liga je dnes suverénne najlepšia a nielen my, ale väčšina európskych klubov sa momentálne nemôže s nimi rovnať."

Vaše slová potvrdzuje skutočnosť, že z desiatich stretnutí ste prehrali len tri, všetky výhradne s ruskými súpermi (dvakrát s Dinamom Moskva, raz s Vologdou).
"Áno, pritom v Moskve, kde sme s Dinamom prehrali o sedem bodov, i teraz vo Vologde, kde to bolo o desať, sa nedá povedať, že by sme si urobili hanbu. Neboli sme v týchto dueloch rozhodne fackovacím panákom, naopak, boli sme dôstojným súperom. V celom účinkovaní v Pohári FIBA sme vybuchli len doma s Dinamom, kde očakávania boli možno podstatne vyššie, než bola naša kvalita a zranenie Mazzanteovej hneď na začiatku zápasu družstvo dosť psychicky ovplyvnilo. V ostatných stretnutiach sme dokázali, že sa môžeme pobiť s hocikým. Určite nepatríme medzi desať najlepších v Európe, ale na úrovni od desiateho do dvadsiateho piateho miesta je niekde naša pozícia, len, žiaľ, my sme ju teraz nepotvrdili. O to ťažšie sa nám to teraz bude dokazovať. Tak ako máme strašne veľa priaznivcov, máme aj množstvo neprajníkov a tých budeme teraz ťažko presviedčať, že sme kvalitní a urobili sme dobrú robotu, pretože výsledkovo to tak nie je."

K CERO V.O.D.S. V POHÁRI FIBA

Základná skupina: Trutnov 99:55 (vonku) a 92:54 (doma), Dinamo Moskva 76:102 (d) a 59:66 (v), Marijampole 86:65 (d) a 85:81 (v). Šestnásťfinále: Szeged 73:66 (v) a 71:56 (d). Osemfinále: Vologda: 78:70 (d) a 68:78 (v).

Najlepšie strelkyne: 1. Mazzanteová - priemer 16,8 bodu na zápas, 2. McCarvillová 16,2, 3. Jalčová 13,0. Najviac doskokov: 1. McCarvillová 106, 2. Branzovová 48, Mazzanteová 43. Najviac asistencií: 1. Jalčová 36, 2. McCarvillová 33, 3. Číkošová 22. Najviac získaných lôpt: 1. MCCarvillová 35, 2. Jalčová 25, 3. Mazzanteová a Číkošová po 20.

Marián ŠPACAI